Bezpečnostný analytik po mesiaci vojny: Poviem vám, KEDY sa to skončí!

Napriek tomu, že varovania o ruskom útoku prichádzali od amerických tajných služieb niekoľko dní pred „dňom D“, asi nikto nechcel veriť tomu, čo sa v to štvrtkové ráno pred mesiacom naozaj stalo. Ruské tanky, lietadlá, delostrelectvo a asi 150-tisíc vojakov zhromaždených pri ukrajinských hraniciach sa dali do pohybu a napadli Ukrajinu. Rusi udreli z východu, z juhu smerom od anektovaného Krymu, a dokonca aj z Bieloruska. Cieľom invázie podľa slov Putina mala byť „demilitarizácia a denacifikácia“ Ukrajiny, no aj laikom bolo zrejmé, že to je len zámienka a skutočným cieľom Ruska je mocensky ovládnuť 44-miliónovú krajinu. Putin pridal aj mrazivý odkaz každému, kto by chcel Rusov zastaviť: „Ak sa tak rozhodnete, budete čeliť väčším následkom, akým ste kedy v minulosti čelili,“ vyhlásil.

Výbuchy sa ešte prvý deň ozvali z Kyjeva, Charkova, Mariupoľa, Dnipra, Ľvova či mesta Ivano-Frankivsk, ktoré je vzdušnou čiarou len 160 km od slovenských hraníc. Prvé jednotky začali prenikať dovnútra krajiny.
Ukrajinci však agresora neprivítali s nadšením. Od začiatku sa okupantom postavili na húževnatý odpor, ktorého symbolom sa stal prezident Volodymyr Zelenskyj. „Nepotrebujem odvoz. Potrebujem muníciu,“ odkázal po prvom dni bojov Američanom, ktorí mu ponúkli pomoc s únikom pred zajatím či smrťou. Putinov plán bleskovej vojny nevyšiel.

Európska únia sa rýchlo dohodla na ekonomických sankciách proti Rusku. V súčasnosti sa rokuje už o piatom sankčnom balíku. Severoatlantická aliancia (NATO) avizovala, že do konfliktu priamo nezasiahne, pretože by to znamenalo zatiahnutie mnohých európskych štátov do vojny. Členské štáty však posielajú Ukrajine zbrane, muníciu a humanitárnu pomoc.

Mesiac od začiatku vojny sa ruskej armáde nepodarilo získať kontrolu nad žiadnym veľkým ukrajinským mestom s výnimkou Chersonu na juhu krajiny. V 300-tisícovom meste miestni obyvatelia usporadúvajú každodenné protesty proti ruským okupantom.

Český bezpečnostný expert Andor Šándor upozorňuje, že Ukrajincom sa síce darí odrážať útoky, ale také jednoznačné to nie je. „Povedal by som, že na juhu sú na tom Rusi lepšie ako Ukrajinci. Tam už ich odrezali od Azovského mora a ak sa im podarí cez Cherson ofenzíva na Odesu, čo nebude jednoduché, ale ak by ovládli Odesu, tak odrežú Ukrajinu od prístupu k moru, čo by bol obrovský problém pre Ukrajinu,“ povedal Šándor pre Plus JEDEN DEŇ.

Ukrajina s Ruskom mala už aj niekoľko mierových rokovaní, no prelom zatiaľ nepriniesli. Prezident Zelenskyj v stredu označil rokovania s Ruskom za veľmi ťažké. Zároveň dodal, že krok za krokom postupujú. Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša, ktorý roky radil ukrajinskej vláde, však toto nie je cesta ukončenia konfliktu. „Nevidím priestor na mierové urovnanie vojny, pretože pre Ukrajincov je neakceptovateľné akékoľvek riešenie, ktorého súčasťou nebude návrat k pôvodným hraniciam spred roka 2014 a skutočné bezpečnostné garancie do budúcnosti, kým Putin stále opakuje svoje fantazmagórie o demilitarizácii a denacifikácii Ukrajiny a uznaní práva Ruska na Krym, Doneck a Luhansk. Preto som tvrdil a tvrdím, že bez odstavenia Putina mier nebude,“ napísal Mikloš v jednom zo svojich komentárov.

Podľa Šándora by však ani výmena Putina koniec vojny nepriniesla. „Myslíme si, že keby sa do čela dostal Šojgu alebo Bortnikov (šéf ruskej tajnej služby - pozn. red.), o ktorých sa hovorí, ako by sa zásadne zmenila politika Ruska? Som presvedčený, že nijako. Tí, ktorí by Putina chceli odstrániť, to vedia tiež. Osobne nevidím nikoho, od koho by sme mohli očakávať zásadnú zmenu ruskej politky k Ukrajine, pretože 80 percent Rusov podporuje to, čo sa deje na Ukrajine, samozrejme, po vplyvom propagandy,“ vyjadril sa odborník.

Najväčší problém podľa neho je to, ako dosiahnuť, aby obe strany mohli doma povedať, že zvíťazili. „V konečnom dôsledku ukončenie konfliktu budú musieť  obaja prezidenti Putin aj Zelenskyj doma vysvetliť ako ich víťazstvo. Samozrejme, dohoda bude odrážať skutočný pomer síl na bojisku,“ dodal Šándor.

Slovenský minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) verí, že práve rokovania oboch strán prinesú koniec vojny. „Putin sa už týmto útokom na nevinnú Ukrajinu zapísal do histórie, ak to bolo to, čo chcel, má to a je čas skončiť s vraždením. Putinova agresia je neospravedlniteľná a nevieme, kde má hranice, preto musíme brať do úvahy všetky scenáre. Všetci však veríme, že dôjde k zmieru,“ povedal Naď pre Plus JEDEN DEŇ.

Ukrajinci tvrdia, že Rusko prišlo vo vojne už o viac ako 15-tisíc vojakov, americké zdroje uvádzajú zhruba polovičný počet. Na webe ruských novín Komsomolskaja Pravda sa najnovšie objavil údaj o 9 861 mŕtvych ruských vojakoch a 16 153 zranených. Informáciu vzápätí stiahli s tým, že ich webstránka bola terčom hekerského útoku.

Terčom ruských náletov sú často aj civilné objekty. Zničené paneláky sú na dennom poriadku, rakety dopadli na nemocnice, školy, divadlá, historické budovy, pôrodnicu či nákupné centrum. Ukrajinská prokuratúra v stredu uviedla, že od začiatku vojny zahynulo už 121 detí a 167 ďalších utrpelo zranenia. Z domov odišlo už viac ako 10 miliónov Ukrajincov, vyše 3,5 milióna opustilo krajinu.