Beriete každý deň vitamín D? Molekulárny vedec odporúča: Namiesto tabletky si dajte TOTO!

Má zmysel brať výživové doplnky a vitamíny, keď je človek zdravý?

– Na začiatok poviem, že vitamíny ako také sú extrémne dôležité pre správnu funkciu celého tela a ak ma človek pestrú a kvalitnú stravu, tak dokáže tie vitamíny dostať do tela v dostatočných množstvách bez toho, aby musel brať nejaké doplnky. V zimnom období je, samozrejme, väčšie riziko respiračných ochorení a teda je o to dôležitejšie dbať na dostatočný príjem vitamínov – ale je oveľa lepšie ich prijímať z potravy, lebo tá okrem vitamínov obsahuje aj iné dôležité živiny. Výživové doplnky, tak ako názov napovedá, sú len doplnky, ľudia by sa mali sústrediť skôr na celkovú vyváženosť stravy než na doplnky.

Väčšina výskumov ukazuje, že u zdravého človeka s dobrou stravou výživové doplnky nemajú príliš efekt. Na druhej strane sú výskumy, ktoré ukazujú, že niektoré vitamíny dokážu pomôcť pri infekciách – ale to už je na človeku, či si kúpi doplnok stravy, alebo siahne po väčších dávkach zeleniny a ovocia. Ale ani vitamíny, či už zo stravy alebo z doplnkov, nie sú zázračné a sú len jednou z ciest, ako predchádzať infekciám alebo ťažším priebehom ochorení.

Môže nám dlhodobé užívanie vitamínov a výživových doplnkov uškodiť? Po akom čase?

– To závisí od množstva a typu vitamínov. Hypervitaminózy nie sú úplne bežné, to by človek musel do seba tlačiť fakt 10- až 1 000-násobky denných odporúčaných dávok.

Ktoré by sme mali brať počas choroby?

– Keď telo bojuje s chorobou, tak má vyššie nároky na všetky živiny, nielen na vitamíny. Takže áno, je dôležité zvýšiť prijem vitamínov – všetkých, minerálov, ale aj bielkovín, ale opäť platí to, čo pri prvej otázke. Je na človeku, či si tie vitamíny kúpi vo forme tabletiek, alebo siahne po komplexnej výžive v podobe stravy. Ale tu treba dodať, že len vitamínmi alebo stravou sa človek nevylieči zo závažných ochorení. Hlavnou ochranou je imunitný systém, ktorý benefituje z  vitamínov, ale ak má človek silnú nákazu, imunitný systém nedokáže bojovať s obrovskou presilou patogénov a tam ani 10 mg C vitamínu denne nepomôže.

Čo by sme mali a naopak nemali robiť, ak chceme mať „zdravý“ imunitný systém?

– Vyvážená strava, šport a otužovanie udržuje imunitný systém v dobrej kondícii. Alkohol, fajčenie, stres a nedostatok spánku ho oslabuje. Sú to v princípe jednoduché veci, ale mnoho ľudí bude radšej vyhadzovať peniaze za doplnky.

Podľa čoho zistíme, že máme oslabený imunitný systém? Čo by sme vtedy mali robiť?

– No asi podľa toho, že je človek často chorý. Napríklad objavenie herpesu je veľmi často výsledok oslabeného imunitného systému. A čo robiť, asi na začiatok si uvedomiť, kde robí človek chybu v životospráve s ohľadom na uvedené a zmeniť ju. Ale keď sa to nezlepší, tak proste treba ísť na vyšetrenie, či tam nie je nejaký závažnejší problém s imunitným systémom alebo niečím iným.

Veľký ošiaľ počas pandémie vyvolal vitamín D. Je podľa vás potrebné a dôležité ho ešte stále užívať?

– Ukazuje sa, že je tam asociácia medzi nižšími hladinami vitamínu D a ťažším priebehom ochorenia. Ale v žiadnom prípade tam nie je preukázaná kauzalita a môžu tam byť faktory, o ktorých nevieme. Je dôležité mať dostatočné množstvo vitamínu D a nielen ako ochranu pred COVID-19, a tu je opäť na ľuďoch, ako sa rozhodnú ho dostať do tela. Ja si radšej dám lososa, ktorý obsahuje vysoký obsah vitamínu D a oveľa viac ďalších telu prospešných látok, než tabletku. A rozdiel v chuťovom zážitku je tiež nezanedbateľný.

Niektorí berú už dlhý čas vysoké dávky (niekoľkonásobne prekračujú odporúčania) tohto vitamínu. Nemôže im to pri dlhodobom (rok, viac ako rok, dva roky) užívaní uškodiť?

– Odporúčaná dávka je niekde okolo 15 – 20 mikrogramov za deň pre dospelého človeka, podľa rôznych zdrojov je horná hranica bez toxicity niekde medzi 50 – 250 mikrogramov denne. Závisí to však aj od metabolizmu človeka a jeho nárokov na vitamín D, ale ak človek dlhodobo výrazne prekračuje limity (4- až 10x), tak to určite môže viesť k problémom, najmä so zvýšenou hladinou vápnika v krvi, problémom s kosťami alebo obličkami.

Pandémia tiež priniesla mániu dezinfikovania. Niektorí umývali obaly od potravín, ktoré priniesli z obchodu, dezinfikujú povrchy a predmety niekoľkokrát denne a ruky ani nehovorím. Nemôže nám prehnaná čistota skôr uškodiť ako pomôcť?

– Podľa môjho názoru problém s dezinfekciou nie je v neprítomnosti patogénnych organizmov, ale môže byť v tom, že časté používanie dezinfekčných prostriedkov a vystavovanie sa chemickým latkám v nich obsiahnutých, nemusí úplne dobre pôsobiť na ľudské telo. Ale toto je náročné skúmať na úrovni ľudí, jedine cez nejaké korelačné štúdie. Napríklad sa pozrieť na to, či ľudia dlhodobo intenzívne pracujúci s čistiacimi prostriedkami, napríklad pracovníci, ktorí sa starajú o čistotu a upratovanie, majú nejaké zdravotné problémy, ktoré sa inak v bežnej populácii nevyskytujú, alebo vyskytujú výrazne menej.

Dá sa to „prehnať“ aj so zdravým životným štýlom? Ako?

– Z pohľadu fyzického zdravia si myslím, že je to nepravdepodobné, lebo napríklad brať obrovské množstvo doplnkov s tým, že to pomáha zdraviu, už nie je zdravý životný štýl. Dá sa to však určite  prehnať s ohľadom na mentálne zdravie a socializáciu. Človek môže časom skĺznuť do stavu, že sa stane otrokom vlastnej prehnanej snahy o zdravý životný štýl – porucha nazývaná ortorexia.

Prečítajte si tiež: