Bella má len šesť rokov, no predbehla aj dospelých: Dohovorím sa ôsmimi jazykmi

Anglicky, rusky, španielsky, francúzsky, taliansky, nemecky, čínsky, arabsky – v týchto ôsmich jazykoch vie Bella čítať a plynule komunikovať. Ako je možné naučiť dieťa v predškolskom veku toľko cudzích rečí? Bellina matka Yulia hovorí, že jej dcérka vôbec nie je zázračné dieťa. Od malička jej však venovali veľa času a úsilia. „Nie každé dieťa potrebuje hovoriť toľkými jazykmi, ale akýkoľvek drobec dokáže zvládnuť dve alebo tri cudzie reči,“ tvrdí Yulia, ktorá je vyštudovaná jazykárka a učí angličtinu.

Už od narodenia sa rodičia s Bellou rozprávali dvojjazyčne. Aby z toho nemala „guláš“, jazyky striktne odlišovali. Napríklad jeden deň sa s ňou rozprávali po anglicky, druhý deň po rusky. K tomu pridali hneď aj čítanie. Dcérke na kartičkách ukazovali slovíčka, ktoré ju práve učili. Ak bolo na kartičke v angličtine alebo ruštine napísané slovo ruka, Bella ukázala na svoju rúčku. Keď mala desať mesiacov, rodičia pridali francúzštinu. Bella síce po francúzsky ešte nehovorila, no ukazovala na predmety, ktoré vyslovili.

Ako dvojročná vedela v krátkych vetách rozprávať a čítať plynule tromi jazykmi.  Vtedy sa Bellina mama rozhodla pre celkom odlišný jazyk – čínštinu. „Najprv som sa bála. Experti hovoria, že deti pochytia jazyk najlepšie do troch rokov a Bella už mala takmer tri roky. Ale šlo jej to ľahko, asi preto, že už vtedy ovládala tri jazyky,“ vysvetľovala pre denník Plus JEDEN DEŇ hrdá mama Yulia. Bellu nový jazyk celkom zaujal a pýtala si animované rozprávky v čínštine.

Keď malo dievčatko tri roky a dva mesiace, začala ho zaujímať španielčina a o pol roka na to sa už pýtalo na nemčinu. Zakrátko pribudla arabčina. Možno si pomyslíte, že to nie je detstvo. Ale Bellini rodičia mysleli aj na to. Dievčatko sa všetky cudzie reči učí formou hry. Ale nie s hocikým! Na každý jazyk má Bella učiteľa, ktorý pochádza z krajiny, kde sa ním hovorí. Ak sa učí nemčinu, tak len s Nemkou, s ktorou si napríklad kreslí. So Španielkou tancuje, s Francúzkou napríklad varí. Inšpirujete sa aj vy?

Polyglotka Lýdia Machová (28) ovláda takmer 10 jazykov bez toho, aby niekedy žila v zahraničí. Okrem rodnej slovenčiny hovorí plynule po anglicky, nemecky, poľsky, španielsky, francúzsky, rusky, vo svojej „výbave“ má aj esperanto a posunkový jazyk. Momentálne sa učí svahilčinu. Pracuje ako profesionálna tlmočníčka a jazyková mentorka.

Každý rodič chce mať nadané dieťa, ktoré už odmalička dokáže dohovoriť viacerými jazykmi. Často sa však pri učení cudzieho jazyka robia chyby, pre ktoré sa dieťa poriadne nenaučí ani materinský jazyk. Zakladateľka jazykovej školy The Bridge a dlhoročná šéfka Asociácie jazykových škôl Klaudia Bednárová upozorňuje, čoho sa vyvarovať a čo, naopak, zaberá.

Čím skôr, tým lepšie. Dôležité však je, aby mal rodič či učiteľ jazyk zvládnutý výborne. Čas, počas ktorého je dieťa „vystavené“ cudzej reči, musí byť dostatočný, a najmä kvalitný.

Ideálne je, ak je dieťa vychovávané bilingválne alebo trilingválne od raného detstva. V jeho mozgu sa tak popri centre materinského jazyka automaticky buduje centrum ďalšieho jazyka. V praxi to však znamená, že rodičia sa musia dieťaťu dostatočne venovať v oboch jazykoch. Napríklad veľa si spoločne čítať, veľa sa rozprávať, pozerať televíziu...

Dnes nie je raritou, že rodičia nemajú dosť času rozvíjať u dieťaťa ani ten jeho, materinský jazyk.Nerozprá vajú sa s ním dostatočne, pravidelne si nečítajú. Prípadne rozhovory obmedzia na „prevádzkové“ príkazy typu: Najedz sa, umy si zuby. Rozhovory o tom, čo dieťa robilo v škôlke, prečo si myslí, že veci takto fungujú, teda diskusie, ktoré rozvíjajú komunikáciu a kritické myslenie v danom jazyku, často chýbajú.

Bežne sa stáva, že mama alebo otec, ktorý hovorí výborne po anglicky, dáva dieťaťu pokyny v angličtine. Na prvý pohľad to vyzerá super, dieťa je vychovávané v dvoch jazykoch, ale nemusí to byť ideálne. Kolegyňa zo Srbska skúma rozvoj materinskej reči detí v rodinách diplomatov, ktoré prirodzene veľa času trávia mimo krajiny a rodnú srbčinu v komunikácií s rodičmi nepoužívajú často. Nie je to dobre.

Zistila, že ak sa centrum materinského jazyka nevyvinie v prvých rokoch dostatočne, negatívne to ovplyvní komunikáciu dieťaťa na celý život. Ak ho vychovávate v dvoch jazykoch a jedným z nich doma nerozpráva v prvých rokoch poriadne, celý život ho nebude dokonale ovládať. Toto „šlendrianstvo“ môže dokonca zapríčiniť aj nedostatky v materinskom jazyku.

Ideálna je hravá forma, komunikácia, debatovanie s dieťaťom o reálnych situáciách, čítanie rozprávok, rozprávanie sa. Nie memorovanie slovíčok a učebnicové prístupy. Dnes sa na to akosi zabúda, ale učenie nie je „sedenie nad knihou“. Okrem toho prospieva dieťaťu aj pohyb. Pozitívne totiž vplýva na mozgovú činnosť dieťaťa. Dnes sa deti učia síce oveľa viac ako kedysi (škola, krúžky, úlohy), keďže pohybu však majú menej ako kedysi, výsledky nie sú lepšie v pomere k času učenia.

Nie som zástancom toho, aby deti chodili do škôlky s anglickým jazykom. Problém býva v kvalite pedagóga. „Native speaker“ nie je ani zďaleka zárukou dobrého vedenia. Učiteľ musí spĺňať viac hodnôt, nielen tú, že má „správny“ pas. Musí mať pedagogické znalosti, má byť pre dieťa vzorom vo vedení, aby správne usmerňoval jeho hodnotový rebríček.