ASPARTÁM je takmer vo všetkých potravinách: Teraz vyšlo najavo, že ZREJME spôsobuje RAKOVINU!

Informovala o tom agentúra Reuters s odkazom na dva zdroje, ktoré sú s vecou detailne oboznámené. Správu potom priniesla česká spravodajská televízia ČT24.

Aspartám sa používa masívne v potravinárskom priemysle – od limonád cez žuvačky a mliečne výrobky až po cereálie. V polovici júla bude ale podľa zdrojov agentúry Reuters zrejme zaradený na zoznam „látok, ktoré sú pre človeka pravdepodobne karcinogénne“.

Tento zoznam spadá pod Medzinárodnú agentúru pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Posudok IARC má na základe všetkých zverejnených dôkazov posúdiť, či určitá látka predstavuje potenciálne nebezpečenstvo, alebo nie. Závery IARC nehovoria, aké množstvo výrobku alebo látky môže človek bezpečne skonzumovať. K tomu sa vyjadruje iný expertný výbor WHO, ktorý sa zameriava na potravinárske prídavné látky (JECFA). Kľúčové sú aj výroky národných regulačných orgánov.

Podobné rozhodnutia Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny ohľadom iných látok vyvolali v minulosti medzi spotrebiteľmi obavy z ich používania, viedli k súdnym sporom a tlačili na výrobcov, aby prepracovali svoje receptúry, alebo dokonca prešli na iné alternatívy.

JECFA vydá svoje vlastné odporúčania pre používanie aspartámu aj ešte v júli. Jeho zasadnutie začalo koncom júna a svoje závery má oznámiť v rovnaký deň, kedy IARC zverejní svoje rozhodnutie, teda 14. júla.

Od roku 1981 JECFA uvádza, že aspartám je bezpečný pre konzumáciu v rámci prijatých denných limitov.

Napríklad dospelý človek vážiaci 60 kilogramov by musel denne vypiť 12 až 36 plechoviek diétnej malinovky – v závislosti od množstva aspartámu v nápoji – aby to malo nejaký negatívny dopad na jeho zdravie.

S týmto názorom sa stotožňujú aj národné regulačné orgány väčšiny krajín sveta, vrátane Spojených štátov a Európy. Hovorca IARC uviedol, že závery oboch výborov sú až do júla dôverné, ale dodal, že sa „dopĺňajú“, pričom záver IARC predstavuje „prvý zásadný krok k pochopeniu karcinogenity“.

Podľa listov amerických a japonských regulačných orgánov, ktoré videla agentúra Reuters, sa ale priemysel a regulačné orgány obávajú, že konanie oboch procesov v rovnakom čase by mohlo byť mätúce.

„Žiadame oba orgány, aby koordinovali svoje úsilie pri preskúmavaní aspartámu a predišli tak akýmkoľvek nejasnostiam a obavám verejnosti,“ napísala Nozomi Tomita z japonského ministerstva zdravotníctva, práce a sociálnych vecí námestníčku generálneho riaditeľa WHO Zsuzsanne Jakabovej.

Rozhodnutia IARC mávajú obrovský vplyv na celý svet. Napríklad v roku 2015 jej výbor dospel k záveru, že glyfosát je „pravdepodobne karcinogénny“.

Dôsledky tohto rozhodnutia majú na firmy, ktoré s touto látkou obchodujú, a teda aj milióny ich zamestnancov po celom svete, zásadné konsekvencie aj teraz – a to napriek tomu, že iné orgány, ako napríklad Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), toto hodnotenie spochybnili .

Nemecká spoločnosť Bayer v roku 2021 prehrala už tretie odvolanie proti verdiktom amerických súdov, ktoré priznali odškodnenie zákazníkom, ktorí ju obvinili, že ochoreli na rakovinu práve v dôsledku používania jej prípravkov na ničenie buriny na báze glyfosátu.

Rozhodnutie IARC tiež čelilo kritike za to, že vyvolávajú zbytočný poplach kvôli látkam alebo situáciám, ktorým sa dá len ťažko vyhnúť.

Medzi jej najkontroverznejšie rozhodnutie patrilo zaradenie práce cez noc a konzumácia červeného mäsa do skupiny „pravdepodobne spôsobujúcej rakovinu“.

Používanie mobilných telefónov podľa nej zase patrí do skupiny „pravdepodobne spôsobujúcej rakovinu“ – teda do rovnakej, kam zrejme zamieri aj aspartám.

Aspartám je umelé sladidlo asi dvestokrát sladšie ako sacharóza, ktoré navyše nemá žiadne ďalšie vedľajšie pachute.

Predáva sa pod rôznymi obchodnými značkami, napríklad NutraSweet, Canderel, Equal, Fansweet alebo Irbis.

Na potravinách sa označuje ako E951. Využíva sa v tisícoch potravín; ako náhrada cukru na bežné sladenie, na výrobu sypkých nápojov, čajov, žuvačiek, jogurtov, dezertov, pudingov, raňajkových cereálií, mrazených krémov, majonézy, horčice, nakladanej zeleniny a ovocia, vitamínových doplnkov.

Väčšinou sa nepoužíva v pokrmoch, ktoré je nutné zahrievať, tepelne upravovať, pretože sa ohrievaním rozkladá.

Že by mohol byť nejakým spôsobom nebezpečný, sa špekuluje už od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, teda v podstate od okamihu, kedy bol objavený.

Prisudzovala sa mu napríklad možnosť spôsobiť rakovinu mozgu, ale vedecké dôkazy sú veľmi rozporuplné, hoci sa tejto téme venovali stovky štúdií.

Prečítajte si tiež: