Lekárov vyzýva, aby dôslednejšie zvažovali ich predpis. „Apelujem na pacientov, aby nevyvíjali tlak na lekárov na predpisovanie antibiotík pri bežných vírusových ochoreniach a aby nenavštevovali pohotovosti s cieľom získať antibiotikum, ktoré odmietol predpísať všeobecný lekár,“ konštatoval minister. „Rezistencia na antibiotiká môže mať za následok dlhšiu hospitalizáciu, zvýšenú úmrtnosť, ale aj vyššie náklady na samotnú liečbu,“ dodal Kamil Šaško, ktorý takto reagoval na zistenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) o nadmernom užívaní antibiotík na Slovensku.

Podľa analýzy najväčšej zdravotnej poisťovne sa totiž každá 18. návšteva u všeobecného lekára pre dospelých a každá 11. návšteva u všeobecného lekára pre deti a dorast končí predpisom antibiotík. V prípade ochorení dýchacích ciest, ktoré tvoria až 63 % všetkých predpísaných antibiotík, sa končí predpisom antibiotík každá 22. návšteva u všeobecného lekára a každá 12. u všeobecného lekára pre deti a dorast. Obzvlášť alarmujúce je, že na ORL ambulanciách je to až každá druhá návšteva s respiračným ochorením.

„Naše dáta ukazujú, že až 83 % poistencov malo vlani predpísanú účinnú látku azitromycín na ochorenia dýchacieho systému. Zarážajúce je aj zistenie, že len u malého percenta pacientov sa pred predpísaním antibiotík robí vyšetrenie CRP, ktoré by pomohlo rozlíšiť, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu,“ vysvetlil generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových. Dáta za minulý rok upozorňujú na predpisovanie antibiotík na infekcie horných dýchacích ciest, ktoré sú vo väčšine prípadov vírusového pôvodu a antibiotikami sa neliečia.

Narastajúci počet predpísaných antibiotík evidujú aj ďalšie dve zdravotné poisťovne. „Celkový počet antibiotík, ktorý deti vybrali v minulom roku, nie je potešujúci. Išlo až o 92 700 balení, a to len do veku 6 rokov,“ informovala hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová. „Pri nadmernej preskripcii antibiotík hrozí viacero vážnych problémov, avšak ako najvážnejší vnímame antibiotickú rezistenciu,“ uviedla. Ako dodala, nie je možné opomenúť ani zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. „Ak pacient užíva lieky zbytočne, poškodzuje si zdravie a plytvá sa verejnými zdrojmi, ktoré by mali byť určené na skutočne potrebné lieky.“

Podľa Mateja Štepianskeho zo zdravotnej poisťovne Dôvera v období apríl až september 2024 v priemere 10 % pacientskych návštev v ORL ambulanciách sa skončilo predpisom antibiotík na diagnózy prevažne vírusového pôvodu (ako sú nehnisavý zápal stredného ucha, zápal a zapchatie sluchovej trubice, bolesť v hrdle, bolesť v uchu, akútny zápal nosohltana/nádcha, akútny zápal hrtana a priedušnice, poruchy hlasu a kašeľ). „Rovnako sme zistili, že 14 % pacientov odchádza z návštevy ambulancie všeobecného lekára s predpisom na antibiotiká. K rapídnemu poklesu predpisov antibiotík neprišlo ani po zavedení preplácania CRP testov všeobecným lekárom. V dátach sme však videli, že ak lekár CRP vykonal, šanca na predpísanie antibiotík bola takmer o tretinu nižšia,“ dodal Matej Štepiansky.

„Antibiotiká sú nenahraditeľným liekom pri bakteriálnych infekciách, no ich nadmerné užívanie pri vírusových ochoreniach nielenže nepomáha, ale prispieva k celosvetovému problému antibiotickej rezistencie,“ upozornila prezidentka Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie Slovenskej lekárskej spoločnosti, doktorka Miroslava Horniačková.

Každá 18. návšteva u všeobecného lekára pre dospelých a každá 11. návšteva u všeobecného lekára pre deti a dorast končí predpisom antibiotík. V prípade ochorení dýchacích ciest, ktoré tvoria až 63 % všetkých predpísaných antibiotík, končí predpisom antibiotík každá 22. návšteva u všeobecného lekára a každá 12. návšteva u všeobecného lekára pre deti a dorast. Obzvlášť alarmujúce je, že na ORL ambulanciách je to až každá druhá návšteva s respiračným ochorením.