Rebríček najšťastnejších krajín: Neuveríte, na ktorej priečke je Slovensko! Ako je to možné?

Správa posudzuje šťastie obyvateľov jednotlivých krajín na základe toho, ako sami vnímajú faktory ovplyvňujúce ich život. Kritériami sú napríklad dĺžka života, hrubý domáci produkt na obyvateľa, sociálna podpora, korupcia, postoje v komunitách či sloboda pri životných rozhodnutiach. Na vrchole aktuálneho „rebríčka šťastia“ je trojica severoeurópskych krajín – za Fínskom sa umiestnili Dánsko a Island. Prvú desiatku dopĺňajú Izrael, Holandsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko, Luxembursko a Nový Zéland. 

Na opačnom, najmenej šťastnom konci rebríčka zo 146 krajín, sa znova umiestnili Afganistan a Libanon.

Slovensku patrí 29. miesto, čo je zlepšenie o šesť priečok. Zo susedných krajín nás predbehli Rakúsko a Česká republika, ktoré obhájili 11. a 18. miesto.

Posun Slovenska je pozoruhodný. Za posledné roky nás totiž ovplyvnilo množstvo negatívnych udalostí, ktoré nás však podľa prieskumu až tak nerozhodili. Medzi nimi napríklad nekonečné nezhody vo vláde, ktoré v polovici decembra vyústili vo vyslovenie nedôvery kabinetu Eduarda Hegera. Ďalej nás potrápila rastúca nervozita medzi lekárskymi odborármi a rezortmi, na konci ktorého sa lekári vyhrážali výpoveďami a mnohí z nich sa rozhodli svoje slová aj dodržať. Mnohým Slovákom nedá v noci spávať aj vojna na Ukrajine, ktorá sa vyostruje už vyše roka. Okrem toho netreba zabúdať na rekordné ceny v našich obchodoch. Inflácia prekročila hranicu 15 %, potraviny sú drahšie asi o tretinu a priplácame si aj za energie, služby, oblečenie či stavebný materiál.

Vybrali sme sa preto do ulíc zistiť, čo si o tom myslia bežní ľudia. „Som šťastná, lebo mám stále zamestnanie, ktoré má baví, a milujúceho partnera, ktorý má podporuje. A tiež nového psíka, ktorý mi robí radosť každý deň,“ prezradila nám Marta (25) z Trenčína. Nový psík robí radosť aj 30-ročnej Alex z Trnavy: „Som určite šťastnejšia, ako keď som ho nemala. Keď idete domov a viete, že sa na vás niekto teší za každých okolností, tak proste musíte byť šťastní.“

Šťastnejší sa cíti aj Branis (30) zo Serede. „Som šťastný, lebo sa snažím robiť to, čo ma baví a mám už rok tú najlepšiu frajerku na svete,“ prezradil. Posun Slovenska o šesť priečok nahor ho však prekvapil. „Neviem, prečo sa náš národ ,optimistov' posunul vyššie. Asi sa ostatné prepadli,“ dodal Seredčan. 

Podľa Silvie (26) z Bratislavy sme sa za posledné roky naučili byť skromnejší: „Každý je strojcom svojho šťastia a niektoré veci, žiaľ, neovplyvníme. Šťastie je veľmi relatívny pojem, niekomu stačia maličkosti, niekto potrebuje veľké životne úspechy. A na Slovensku sme si zvykli žiť skromne, preto sa snažíme tešiť aspoň z maličkostí.“

Tento postoj však nezdieľajú všetci. Podľa Vierky (37) nás protipandemické opatrenia pozmenili, no nie nutne k lepšiemu. „Nemyslím si, že sú Slováci šťastnejší. Skôr sa mi zdá, že sú arogantnejší a nervóznejší ako obvykle. Možno to je spôsobené karanténnymi opatreniami, pre ktoré si mnohí odvykli na hluk a dav ľudí. Na niekoho to však vplýva opačne. Je veľa firiem, ktoré začali preferovať home office, vďaka tomu ľudia nie sú nervózni hneď zrána, že stoja v rannej špičke alebo čakajú na autobus v zime alebo v daždi, ktorý má klasicky meškanie a podobne. Pokojne si dá rannú kávičku a má svoj pokoj, žiaden stres. Preto je pokojnejší a šťastnejší aj doma, aj mimo domova,“ myslí si Bratislavčanka.

Dôležité je podľa sociológa Miloslava Bahnu pripomenúť, že súvislosť medzi osobným šťastím a aktuálnym hodnotením vlády či spokojnosti s celkovým smerovaním krajiny je relatívne voľná. „Z nášho výskumu Ako sa máte, Slovensko? vieme, že pocit spokojnosti s vlastným životom viac než so spokojnosťou s vládou súvisí s vekom. Dlhodobo na Slovensku platí, že najsilnejšia je väzba medzi šťastím a vekom. Starší ľudia u nás, aj inde v strednej Európe, menej často odpovedajú, že sú šťastní v porovnaní s mladými respondentmi. Takýto rozdiel v odpovediach medzi mladými a staršími v západnej Európe nie je,“ podotkol riaditeľ Sociologického ústavu SAV.

Podľa prieskumu v rámci projektu Reviv EU financovaného Úniou, ktorý na Slovensku robili Bratislava Policy Institute (BPI) a agentúra STEM, však Slováci až takí optimistickí nie sú. Z prieskumu vyplýva, že až 80 percent Slovákov si myslí, že sa situácia v našej krajine uberá zlým smerom. Opačný názor mali iba 2 percentá z 1 019 respondentov.

Prečítajte si tiež: