Ani v Bratislave, ani v Tatrách! Žídek prezradil, ktorá naša reštaurácia si zaslúži Michelina

Slovensko ešte stále nie je zapísané v gastronomickom sprievodcovi Michelina. To je hlavným dôvodom, prečo do dnešného dňa nemá žiadna reštaurácia na Slovensku povestnú Michelinskú hviezdu, ktorá je akousi nálepkou najšpičkovejších podnikov z celého sveta. Naopak, domáce reštaurácie tvrdia, že by im zaradenie do Michelin Guide pomohlo aj po koronakríze, počas ktorej prišli gastroprevádzky o tržby a mnohé skrachovali.

Aj preto vznikla v týchto dňoch výzva vláde, ktorú iniciovali naši šéfkuchári, ale aj hotelieri, somelieri, dodávatelia, farmári či samotní gurmáni. Gastrosektor spustil petíciu s názvom „Aj Slovensko chce Michelina“ s tým, že to umožní dostať našu malú krajinu na gastronomickú mapu sveta. „Je to výzva našej vláde, že aj my chceme, aby Michelin prišiel na Slovensko a reprezentoval našu krajinu vo svete, pretože Slovensko na to má,” hovorí vydavateľ bedekra Gurmán na Slovensku a iniciátor výzvy Radoslav Nackin.

Gastroturistika je podľa jej iniciátorov neoddeliteľnou súčasťou cestovného ruchu, ktorý zamestnáva množstvo ľudí a drobných živnostníkov, ale aj rozvíja regióny a je súčasťou marketingu a brandingu krajiny, ktorá sa cez cestovný ruch pripomína svetu. „Podobne ako športovci či umelci, aj šéfkuchári reprezentujú svoju krajinu a robia jej PR po celom svete za veľmi nízke finančné náklady,“ dodali.

Zaradenie krajín do gastronomického sprievodcu Michelina však nie je zadarmo. Od roku 1990 si musia za túto prestíž zaplatiť. Ako povedal Nackin, presnú sumu v prípade Slovenska si odhadnúť netrúfa, keďže Michelin si ju vypočíta pre každú krajinu osobitne. „Nikto nevie, aká vysoká by bola tá suma. Michelin si to vyráta podľa svojho systému, ale bude to približne niekde podľa veľkostí krajín. Čiže napríklad ako Slovinci, to by bolo 340-tisíc na rok,” priblížil Nackin.

Pri 5-ročnej zmluve by to bola suma 1 700 000 eur a zaplatiť by ju musela slovenská vláda. O tom, že slovenská kuchyňa je hodná hviezdy, si myslí aj ministerstvo dopravy.  „Sme presvedčení, že Slovensko má čo ponúknuť domácim aj zahraničným turistom, preto v spolupráci so Slovakia Travel využívame viaceré možnosti propagácie krajiny,“ potvrdil pre agentúru SITA riaditeľ odboru komunikácie ministerstva dopravy Mikuláš Virág. Budú o tom ešte debatovať, pričom prípadná spolupráca s Michelinom závisí od výsledku rokovaní a dohody na úrovni vlády.

Otázkou však zostáva, či sa takáto investícia oplatí. Niektorí si totiž môžu povedať, že Slovensko má väčšie problémy než to, že je ešte stále bez svojej hviezdy. Podľa šéfkuchára Grand hotela River park Jaroslava Žídeka by to pre Slovensko a gastropriemysel bolo veľkým prínosom a takáto investícia by sa určite oplatila. „Prvým z dôvodov je rozvoj turizmu, ale nie turizmu, že sem prídete na jednu noc. Keď už si plánujete cestu do nejakej reštaurácie, tak sem neprídete ráno, nenajete sa a idete preč. Druhý dôvod je celkom jednoduchý. Mám kamarátov aj v zahraničí a ešte dnes si nielen Američania, ale aj Európania myslia, že sme stále Česko-Slovensko. Možno už si konečne uvedomia, že nie sme ani Slovinsko, ale Slovensko. No a tretí dôvod je ten, že keby sa to naozaj podarilo, vnieslo by to do našej práce nový náboj. Túto prácu robím už 35 rokov, a keď som bol mladší, tak som sa na to chcel vykašľať, lebo sú z toho stresy, nervy, a keby sa to podarilo, tak máme opäť dôvod robiť a dokázať si to na staré kolená. Práca v gastronómii by sa opäť zatraktívnila,” hovorí šéfkuchár.

Ako pokračoval, na Slovensku máme na takéto ocenenie hneď niekoľkých adeptov. „Na Spiši, myslím, sú hneď dve dobré reštaurácie vedľa seba. No v mojich očiach je najväčším favoritom šéfkuchár Jožko Breza z Batizoviec, a to nie je Bratislava ani centrum Tatier. Aj v Košiciach sú minimálne dva podniky hodné takéhoto ocenenia,” hovorí a vysvetľuje, že Michelinskú hviezdu nemusí získať iba luxusná reštaurácia, ale hoci aj bistro v nákupnom centre, hotel s reštauráciou alebo kaviareň s vlastnou výrobou sendvičov. Svetovým príkladom je príbeh Malajzijčana Chan Hon Menga, ktorý v roku 2016 získal Michelinskú hviezdu v streetfoodovom stánku v Singapure.

Ľudí však najviac zaujímajú ceny. Podľa Žídeka je to veľmi individuálne, keďže každá reštaurácia sa po získaní ocenenia môže zachovať inak. „Záleží, ako s tým majiteľ naloží. Buď si povie, že nám stačí to, čo sme dostali, alebo že chceme viac. Ale často sa stáva, že reštaurácia sa dostane do bedekra, a potom si povie, že chceme aj hviezdu. Tým  musia  mať kvalitnejšie suroviny, a tak ďalej. Iní zas dostanú hviezdu a povedia si, dostali sme to za to, čo robíme. Iní si môžu povedať, že chceme hviezdy dve, tak budú musieť ísť hore aj s cenou,” hovorí šéfkuchár Židek.

Aj keď predstava, že Slovensko má svojho prvého Michelina, je lákavá, šéfkuchári upozorňujú, že poplatok Slovenska Michelinu  neznamená, že automaticky dostane hviezdu. „Aj v minulosti tam, kde prišiel bedeker, hviezdy neprišli. Napríklad Krakov, tam boli bez hviezdy približne 7 rokov. Podobný príbeh majú Estónsko, Chorvátsko, Slovinsko, v západnej Európe si tým prešli Helsinki, ktoré veľmi dlho nemali žiadnu hviezdu, a teraz ich majú šesť,” hovorí podnikateľ Martin Labanc.

Pod petíciu sa hrdo hlási aj šéfkuchár Peter Duranský, ktorý sa stal držiteľom Michelinskej hviezdy ako prvý Slovák. „Je to dôležité najmä z hľadiska spoznávania našej krajiny turistami, čo je, samozrejme, prínos pre turistický ruch a celkovú návštevnosť našej krajiny,“ vraví pre Plus JEDEN DEŇ.