Analytik na rovinu: Okrem CIEN ENERGIÍ a PLYNU môžu zdražieť aj ĎALŠIE veci, AHA, opäť aj TOTO!

Hoci náš hrubý domáci produkt (HDP) by mal v tomto roku vzrásť o 1,8 %, v roku 2023 sa zrejme prepadneme do recesie a HDP poklesne o jedno percento. Nelichotivú správu oznámil guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír pri prezentácii jesennej prognózy ekonomického a menového vývoja.

Aby toho nebolo málo, NBS v budúcom roku očakáva aj ďalší výrazný rast inflácie, a to na úroveň 18 %, v rizikovom scenári dokonca až na 22 %. „Predpokladáme, že naša ekonomika v budúcom roku nebude rásť, ale naopak, poklesne o jeden percentuálny bod,“ povedal Kažimír. NBS ešte v júni rátala s rastom HDP v roku 2023 o 1,4 % a s infláciou okolo 11 %, no pri dnešných prognózach je všetko úplne inak.

Prognózu analytikov ovplyvnili najmä rastúce ceny energií a neistota ďalšieho vývoja na svetových trhoch, ale aj vojna na Ukrajine.

- Aj keď slovo recesia znie hrozivo, bežný človek si veľmi nevšimne rozdiel medzi rastom a poklesom ekonomiky o 1 %. Oveľa horšie je, keď si uvedomíme, odkiaľ sme sa tam dostali. Ešte v decembri 2021 sme prognózovali, že slovenská ekonomika by, podporená eurofondami, mohla rásť o 6 % medziročne - a dnes sa rozprávame o tom, či vôbec bude ekonomika rásť.

- Áno, presne to to znamená. Inflácia štandardne znamená medziročnú zmenu cien, teda ak je inflácia 20 % za rok, ceny budú v priemere vyššie o 20 % ako pred rokom. Tu by som zdôraznil, že v priemere. Inflácia v roku 2023 bude veľmi asymetrická a ceny energií budú rasť veľmi výrazne (možno sa aj zdvojnásobia) a inflácia ostatných výrobkov by mala byť pod 10 %.

- Toto je veľká obava súčasnej situácie. Práve nízkopríjmové domácnosti sú tie, ktoré najväčšiu časť príjmu dávajú na potraviny a bývanie - dve položky, kde je a bude inflácia najvýraznejšia. Preto je dôležité, aby vláda neriešila len ceny energií, ale aj finančnú pomoc pre tieto domácnosti.

- Určite je potrebné ekonomike nejako pomôcť, na túto situáciu sa asi nedalo zodpovedne pripraviť, nejde teda o to, že by domácnosti alebo firmy niečo zanedbali. Ako ekonóm preferujem opatrenia na príjmovej strane, teda radšej dať firmám a domácnostiam peniaze a nech sa ony rozhodnú, ako situáciu zvládnu, ale politicky je asi nepriechodné dovoliť cenám energií narásť o 100 a viac percent, preto očakávam aj opatrenia na strane cien energií.

- Veľa bude závisieť od toho, ako rýchlo bude v EÚ pribúdať nová energetická infraštruktúra. Súčasný konsenzus je však taký, že v roku 2024 by už situácia mala byť výrazne lepšia.

- Kľúčovým problémom bola prílišná orientácia európskej energetiky na ruský plyn. Či už by bola alternatíva viac jadrovej energie, alebo obnoviteľných zdrojov, alebo plynovody z iných krajín, situácia by bola dnes oveľa lepšia.