Analytik Bošňák: Sme na ceste k premoreniu, do marca odhadujem 1,5 milióna nakazených Slovákov!

Ako hodnotíte situáciu s koronavírusom podľa posledných čísel?

- Vyvíja sa presne podľa našich predpokladov. Počet infikovaných po roztopašných Vianociach, cestovaní krížom-krážom po Slovensku, oslavách Silvestra a, samozrejme, hlavne po stretávkach na chatách, v penziónoch a aj po rodinných stretnutiach od rozhodnutia vlády zo 16. decembra stúpa. Výrazne v dňoch ku koncu starého roka, dnes a bude to pokračovať minimálne týždeň, dva. Dostali sme sa nad tritisíc prípadov priemerne denne, čo sme vroku 2020 nemali a počty infikovaných idú hore. Za posledných 30 dní máme 78-tisíc prípadov zPCR testov atakmer 100-tisíc zantigénových testov. To je viac ako 3 % populácie. Máme veľa infikovaných, ktorí šíria nákazu ďalej, určite sú v styku s inými občanmi, aj keď je to v rámci bubliny.

Opatrenia zavedené od 19. decembra fungovali?

- Predpokladám, že ich cieľom bolo spomaliť šírenie vírusu alebo dokonca začať znižovať počet nových prípadov oproti minulosti. V Holandsku a v Nemecku, kde v rovnakom čase od 15. decembra zaviedli oveľa prísnejšie opatrenia, sa podarilo do 10 dní dosiahnuť vrchol a následne im počty infikovaných klesajú. Sú to krásne prípady do učebníc štatistiky a evolučnej virológie. Za 10 dní ešte narástli o 50% anásledne 10 dní klesajú – dnes na úrovne zo stredu decembra. Sú tam, kde boli. Slovensko sústavne stúpa 20 dní a opatrenia z 19. decembra mali veľmi limitovaný dosah.

Skresajú krivku nových prípadov tvrdšie opatrenia od 1. 1. 2021? Kde vidíte medzery?

- Opatrenia zavedené od 1. januára už boli ráznejšie a je šanca na spomalenie rastu. Výsledok uvidíme v strede januára, predsa len sme dovolili všetkým dokončiť pobyty, docestovať domov, mobilita sa znížila až po Novom roku. Naše opatrenia majú veľmi veľa výnimiek a sú nedostatočné hlavne vo veľmi postihnutých okresoch. Pre Sninu, Revúcu, Rožňavu, Banskú Štiavnicu a Námestovo sú dostatočné, pre Nitru jednoznačne neboli.

V čom, resp. kedy sme spravili najväčšiu chybu?

- Začnem pozitívne. Včasné a zásadné opatrenia sme spravili len v septembri a októbri, keď sme skončili so zákazom vychádzania, zavretými školami a reálne sme zastavili rast šírenia vírusu. Ale my ho musíme spomaliť. To sa nikdy nepodarilo. Nevieme prijímať regionálne, včasné a tvrdé opatrenia na obmedzené obdobie. Najväčšiu chybu spravila priamo vláda pri neprijatí tvrdých obmedzení mobility a pri nenariadení zákazu vychádzania na Kysuciach koncom októbra, na Považí a na severe Slovenska v polovici novembra, začiatkom decembra v Ponitrí a na Myjave. Neskôr nepočúvala odporúčania k tvrdému lockdownu v strede decembra a nakoniec tento neprijala ani od 19. decembra. K tomu otvorenie fitiek, kostolov, kín, divadiel, plavární od polovice novembra a následne lyžiarskych stredísk v decembri skazu dokonalo a tisíce úmrtí a plné nemocnice sú priamo dôsledkom ich nekonania. Vláda robila jednu chybu za druhou.

Čo by mala teraz vláda urobiť?

- Myslím, že opatrenia zavedené v Nitre sa začínajú podobať tomu, čo je potrebné urobiť. Zavedené nie sú hneď, ale od 11. januára, alen v Nitre a nie na polovici Slovenska, asi sa mi sníva. Okamžite potrebujeme už infikovaných ľudí izolovať v karanténe. V ich okolí musíme pozitívne prípady vystopovať a rovnako izolovať. Na to potrebujeme rozsiahle testovacie kapacity PCR testov. Potrebujeme ich dobudovať, dnes robíme 80-tisíc PCR testov týždenne, na konci októbra sme robili aj 110-tisíc, vírus nepozná sviatky a víkendy. Potrebujeme získať náskok a nie byť stále pozadu. Cielené testovania mobilných ľudí, pracovníkov vo firmách je dobrý nápad, ale musí byť robené dva-, trikrát za týždeň, podobne ako u športovcov v ich bublinách. Vtedy bude účinné. Je to napísané v letáku  antigénových testov, ale my si myslíme, že dostaneme výborný výsledok zlým postupom.

Kto mal prijať tieto opatrenia?

- Všetky tieto nariadenia a opatrenia mal prijať Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nitre. Regionálny hygienik mal konať podobne, ako konal jeho kolega vTrenčíne pri nižších číslach. Nezlyháva vláda, ale regionálni hygienici. Ich úlohou je zasahovať pri pandémiách každého druhu. Ich nečinnosť je opakovane veľký problém, od Kysúc cez Považie, neskôr Ponitrie, dnes Trnavu, Svidník, Banskú Bystricu a nakoniec aj Žilinu a Bratislavu.

Po Orave horeli Kysuce, Považie a teraz Nitra. Môže sa to zopakovať v inom regióne?

- Problémom je dnes 7 veľkých krajských miest s veľkou populáciou okrem Prešova. Upozorňujem na Bratislavu, ktorá narástla za týždeň o 69 %. Tipujeme ju ako druhú Nitru do 2 týždňov. Banská Bystrica aTrenčín s Trnavou doplnia silné kvarteto na juhozápade. Tie čísla sú šialené aj dnes, ale dráma príde až o 2 týždne. Všetko je to o mobilite pracovnej sily, ktorá vychádza z bublín rodín a ubytovní a netestovaná nastupuje u zamestnávateľov do práce. Vírus miluje nosičov, ktorí pendlujú, a to sú dnes zavreté školy.

V nemocniciach je hospitalizovaných 3 103 pacientov. Prognózy hovorili okolapse pri 4 500 pacientoch 11. januára. Napĺňajú sa tieto prognózy?

- Čislo 4500 je asi na hornej hranici intervalu, ktorý očakávalo konzílium odborníkov. Iniciatíva VEDA POMÁHA mala tiež predikcie skôr na úrovni 3 500 pacientov. Ministerstvo zdravotníctva prinieslo reálnejší odhad, ktorý je všaj tiež dramatický. Prognózy rastu sa napĺňajú, z počtu hospitalizovaných je 15 % ťažkých prípadov a na JIS a UPV majú nemocnice limit. Na umelej pľúcnej ventilácii sa k nemu blížime. Dnes máme 250 pacientov na UPV a regionálne sa o pár dní môžeme dostať do stavu, že dusiacich sa pacientov nebude na čo pripojiť. V riadení boja spandémiou je kapacita lôžok pre ťažké prípady jednoznačne kritickým parametrom. Naše vedenie nerozumie matematike, nepracuje s predikciami alebo ich má nespoľahlivé a dokonale podcenilo vývoj do budúcnosti. Týkalo sa to situácie v októbri, eufórie v novembri, zlej interpretácie situácie v decembri a dnes v januári veľkým prekvapením zo situácie v nemocniciach.

Za stredu bola pozitivita vykonaných testov 28 % pri PCR a 8 % pri antigénových testoch. O čom to vypovedá?

- Spolu s Českou republikou máme v Európe najvyššiu pozitivitu z vykonaných testov. V oboch krajinách navyše stúpa. U susedov k 50 % a u nás k 30 %. Šťastie, že to nie je opačne. Ak by sme robili viac testov, určite by samotné percento bolo trochu nižšie. Pozitivitu testov potrebujeme dostať nižšie, na testy potrebujeme posielať ľudí z okolia už infikovaných a dozvedať sa, že to nedostali, a nie, že aj oni to majú. Vypovedá to o exponenciálnom – zrýchľujúcom sa šírení vírusu. Jeden človek nakazí viac ako jedného ďalšieho človeka a ten rovnako do 5 – 7 dní opäť viac ako jedného. Toto sa zvládlo pri 4 prípadoch v júli alebo 40 prípadoch denne v auguste, ťažko zvládnuteľné to bolo v septembri pri 400 prípadoch denne a dnes pri 4-tisíc prípadoch sme odkázaní na zavretie krajiny. Ako vidíte, zábrany pre 14-tisíc alebo 40-tisíc neexistujú. Je to štatistika. Limitom je len počet obyvateľov krajiny.

Kde momentálne najviac hrozí nákaza?

- Úspešné krajiny monitorujú na základe trasovania (dohľadávania) infikovaných potenciálne zdroje nákazy. Okrem nemocníc, domovov sociálnych služieb, kúpeľov, väzníc je zdrojom zamestnanie, fabriky a kancelárie, školy a, samozrejme, rodinné a spoločenské akcie. Myslím, že je jasné, že nemocnice a zariadenia DSS/ZSS fungovať musia a inak je potrebné zaviesť dôsledne prácu z domu. To všetky úspešné krajiny pochopili a zaviedli. Kontaktné povolania nie je možné vykonávať vôbec, škôlky len pre zamestnancov v 1. líniách.

Je načase vypnúť fabriky alebo existuje alternatíva?

- Dilema, či zachraňovať zdravie, alebo ekonomiku, neexistuje. Úspešné krajiny neobmedzovali zatváraním priemyselné komplexy. Ale povedzte mi, ktoré fabriky aj zahraničných vlastníkov dnes testujú zamestnancov podľa protokolov z ich domácich krajín? Merajú teplotu na vstupe, zaviedli rúška, hygienické opatrenia pri prezliekaní, stravovaní. Vďaka im za to. Ale na Slovensku máme stotisíc infikovaných s pozitívnym testom a odhadom dva- až trikrát toľko asymptomatických nezistených jedincov. To je problém. Fabriky by mali byť otvorené len po pretestovaní zamestnancov. Tu máme najväčšie medzery. Nepohneme sa ďalej. Stále je to najlacnejšie riešenie. Testovať ako v bubline športovcov, postupy sú známe.

Predbežne by sa 18. 1. po pretestovaní mali do škôl vrátiť žiaci MŠ ažiaci 1. stupňa, od 25. 1. aj žiaci 2. stupňa aSŠ. Pre koho by podľa vás mali byť otvorené?

- Predpokladám, že minister školstva je z tej istej vlády ako ministri, ktorí boli v Nitre. Materské školy a pár tried I. stupňa potrebujú pre svoje deti pracovníci z 1. línie. Malé triedy, otvorené školské kluby od skorého rána do večera ako pomoc pri strážení detí. Viem si predstaviť niektoré okresy, kde je skutočne nízky výskyt vírusu, kde by školy do 10, 12 možno 14 rokov mohli byť otvorené. Ale my regionálny prístup nenávidíme. Nevidím to reálne. Deti si už v škole pred tabuľou známky v prvom polroku neopravia. Aj keby ho predĺžili do polovice februára.

Nová mutácia sa vyskytla už aj na Slovensku. Šíri sa o70% rýchlejšie anajmä medzi deťmi amladšími ročníkmi. Ako to môže vyplývať na súčasnú situáciu?

- Boj s pandémiou to môže len a len skomplikovať. Verím, že to nebude skoro a vyhneme sa zásadnému skomplikovaniu situácie na celom Slovensku.

Ktoré oblasti sú momentálne najviac postihnuté?

- Ide ovšetky krajské mestá okrem Prešova. Veľmi postihnuté je Považie a všetky okresy hraničiace s Českou republikou, kde je Zlínsky kraj dlhodobo najviac postihnutým územím v Českej republike.

Stihneme sa premoriť skôr, než budeme mať možnosť sa očkovať?

- Už som presvedčený, že sme na ceste k premoreniu obyvateľstva. Dnes máme 200-tisíc zistených infikovaných. Január bude veľmi silný, február rovnako, v marci rátajme s poklesom. Za I. štvrťrok 2021 môže mať Slovensko oproti dnešku ďalších štvrť milióna potvrdených pozitívnych prípadov. Spolu by to bolo 450-tisíc pozitívnych z PCR testov. Reálne číslo je aj podľa českých virológov asi 2- až 3-krát vyššie. To by znamenalo na Slovensku na hornej hranici niečo menej ako jeden a pol milióna Slovákov. Za predpokladu, že všetko pôjde dobre a začneme klesať, ale tomu v blízkej budúcosti neverím a rátam s nárastom dnešných čísiel. V kombinácii s vakcináciou sme na konci júna na 50 percentách populácie s protilátkami. Tak funguje matematika. 

Tento týždeň nám za jeden deň pribudlo vyše 200 mŕtvych, spolu ich je 3 349 (na covid aj scovidom). Kde sa toto číslo podľa vás zastaví?

- Potrebujeme odlišovať reálne denné úmrtia a publikované dáta. Za posledných 30 dní je priemer 66 úmrtí „na“ a„s“ covidom. Za posledných 15 dní je to 82 a stúpame k stovke. To bude číslo za január. Toto denné číslo bude v marci klesať. Ale úmrtia sa stanú zriedkavé až v lete. Celá druhá vlna bude dlho doznievať. Ak sme hovorili o maxime 2 – 3 milióny infikovaných, pričom dve tretiny o tom ani nebudú vedieť, tak pri 0,6-percentnej smrtnosti sme na 12- až 18-tisíc úmrtiach, zdôrazňujem „s“ a„na“ covid. Nie je to nereálne. V Českej republike sú dnes nad 12-tisíc a hovoria o veľmi vysokých číslach. Bojím sa ich uviesť. Pán Hel sa nebál.

Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

- V Európe stúpa počet infikovaných rýchlo v Británii, v Írsku, v Česku a na Slovensku. Nestabilné sú pobaltské krajiny a balkánske krajiny, ide všetko o malé štáty. V hospitalizáciách na 1 milión obyvateľov sme na špici v Európe v prvej päťke vďaka mizernému stavu zdravotníctva a tiež zdravotnému stavu obyvateľstva. Je to smrteľná kombinácia. Vysoké a rastúce úmrtia sú dôsledkom týchto parametrov. Náš nárast úmrtí je za posledné 2 mesiace najvyšší vEurópe. Lichtenštajnsko s 38-tisíc obyvateľmi nerátam.

Hovoríme ešte o druhej vlne alebo sme už vstúpili do tretej, ako sa to stalo v USA?

- Jednoznačne hovoria epidemiológovia stále o druhej vlne. Stotožňujem sa s tým.

Kedy sa vrátime do normálu? Bude to v lete?

- Kombinácia tepla, vakcinácie a postupu v premorovaní – infikovaní bude mať zásadný vplyv na vstup do obdobia „po 2. vlne“. Vojdeme spolu s Českom do dejín, ale prežijeme to. Šrámy na duševnom zdraví a psychickej pohode sú a budú značné. Zachovajte si pokoj, nájdite si nové koníčky a trávte čas rozhovormi s okolím, spomínajte a veľa plánujte. Rozjímajte a veľa čítajte. Verím v rýchlu a teplú jar. Zima sa už môže baliť, veľmi by to pomohlo.