Alarmujúce ZISTENIE o našej krajine: Slováci VYMIERAJÚ, počet obyvateľov zachraňujú MIGRANTI!

Ku koncu roka 2020 mala Slovenská republika 5 459 781 obyvateľov, z toho bolo 49 % mužov a 51 % žien. Počet obyvateľov medziročne vzrástol, ale menej ako po predošlé roky – len o 1 908 osôb. V predošlých desiatich rokoch rástol počet obyvateľov Slovenska dynamickejšie, ročne pribúdalo od 5- do 12-tisíc obyvateľov. Vyplýva to z najnovších demografických dát, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Prirodzený prírastok obyvateľstva, ako rozdiel medzi počtom narodených a zomretých, mal po 17 rokoch mínusovú bilanciu. „Je to dôsledok vplyvu situácie spojenej s pandémiou vírusu COVID-19. Na Slovensku zomrelo v minulom roku výrazne viac ľudí, ako sa narodilo, takže prvýkrát od roku 2003 došlo k prirodzenému úbytku obyvateľstva, a to o 2 439 osôb,“ zdôrazňuje Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.

Nárast celkového počtu obyvateľov SR v roku 2020 sa podarilo dosiahnuť len vďaka migračnému prírastku, teda tomu, že počet prisťahovaných výraznejšie prevýšil skupinu vysťahovaných zo Slovenska. Je však potrebné dodať, že viac ako polovicu (58,2 %) prisťahovaných tvorili Slováci. Epidemická situácia spôsobená ochorením COVID-19 sa podpísala aj pod túto oblasť, keď ovplyvnila návraty veľkého počtu Slovákov zo zahraničia.

Počet úmrtí dosiahol vlani 59,1 tisíca osôb a narodilo sa 56,7 tisíca živých detí. Počet zomretých, najmä pod vplyvom rastúcej úmrtnosti v poslednom štvrťroku spojenom s pandémiou COVID-19, bol medziročne vyšší o 5,9 tisíca osôb, čo je viac ako o 10 %. Nárast je viditeľný aj v porovnaní s priemerom počtu zomretých v predošlých piatich rokoch tiež o vyše 10 %.

Súčasne už tretí rok po sebe pokračoval na Slovensku trend poklesu počtu živonarodených detí. Na celom území Slovenska sa v minulom roku narodilo 56 650 detí, čo bolo o 404 živonarodených menej ako v roku 2019. Súčasne bol počet narodených detí nižší ako priemer predošlých piatich rokov (2015 až 2019), keď sa ročne rodilo v priemere 57,2 tisíca živonarodených detí.

Vlaňajší rok sa tak stal rokom prirodzeného úbytku obyvateľstva. Naposledy prišlo k tomuto javu v rokoch 2001 až 2003, čo boli dosiaľ jediné tri roky prirodzeného úbytku obyvateľstva od vzniku druhej svetovej vojny. „Objektívne porovnanie vývoja v čase umožňuje miera prirodzeného úbytku či prírastku obyvateľstva, teda prepočet na tisíc respektíve na stotisíc obyvateľov. Vlaňajší prirodzený úbytok 45 ľudí na 100-tisíc obyvateľov Slovenska bol vyšší ako úbytky na začiatku milénia,“ zdôrazňuje Zuzana Podmanická. 

To, že sa krajina celkovo nedostala do červených čísel, a teda k celkovému historickému úbytku obyvateľstva, zachránila vonkajšia migrácia. Počet prisťahovaných prevýšil počty vysťahovaných o 4 347 osôb, migračné saldo tak v roku 2020 dosiahlo kladnú hodnotu. Na Slovensko sa totiž vlani na trvalý pobyt prisťahovalo 6,8 tisíca ľudí, čo je menej ako v roku 2019, a tiež menej ako priemer v predošlých piatich rokoch.

Je potrebné zdôrazniť, že až 58,2 % prisťahovaných tvorili Slováci. Epidemická situácia spôsobená ochorením COVID-19 sa podpísala aj pod túto oblasť, keď ovplyvnila návraty veľkého počtu Slovákov zo zahraničia. Súčasne rok spojený s pandémiou koronavírusu spomalil sťahovanie do zahraničia, počet vysťahovaných klesol na najnižšiu hodnotu od roku 2012, zo SR sa vysťahovalo len vyše 2,4 tisíca osôb.

„Výrazné celospoločenské opatrenia počas koronakrízy mohli mať brzdiaci vplyv aj na to, koľko ľudí sa k nám prisťahovalo na trvalý pobyt a koľko, naopak, z neho vysťahovalo, teda na vonkajšiu migráciu,“ potvrdzuje Zuzana Podmanická.

Najvyšší celkový úbytok populácie v roku 2020 zaznamenal Nitriansky kraj, najviac obyvateľov pribudlo Bratislavskému kraju. Po zohľadnení sťahovania vlani zaznamenali celkový úbytok obyvateľstva v polovici slovenských krajov.

Zvýšený počet úmrtí v roku 2020, v prvom roku pandémie COVID-19, ovplyvnil na Slovensku aj situáciu počtu obyvateľov v regiónoch. V rámci vyššej úmrtnosti nad pôrodnosťou sa do záporných čísel dostalo až päť z ôsmich krajov Slovenska. Najvyšší prirodzený úbytok obyvateľov v absolútnych číslach či v prepočte na stotisíc obyvateľov mali vlani Nitriansky, Trenčiansky a Banskobystrický kraj, v ktorých sa počet obyvateľov znížil vplyvom vyššej úmrtnosti nad pôrodnosťou o 1 500 až 2 500 obyvateľov.

„V týchto troch regiónoch bola aj najvyššia miera úmrtnosti a najnižší počet pôrodov na 100-tisíc obyvateľov. Súčasne úbytok obyvateľstva v rámci vyššej úmrtnosti zaznamenali aj Trnavský a Žilinský región,“ vysvetľuje Zuzana Podmanická.

Naopak, prirodzený prírastok vplyvom vyššej pôrodnosti nad úmrtnosťou zaznamenali tri kraje - Bratislavský, Prešovský a Košický kraj. Počet narodených detí bol na ich území vyšší ako počet zomretých aj v roku poznačenom zvýšenou úmrtnosťou a pandémiou COVID-19.

Najvyšší prirodzený prírastok dosiahol Bratislavský kraj - 265 osôb na 100-tisíc obyvateľov. Tento región mal aj najvyššiu intenzitu pôrodnosti s 8,3 tisíca živonarodenými deťmi.

Po započítaní vplyvu migrácie k dátam o prirodzenom prírastku prišlo minulý rok na Slovensku k celkovému úbytku obyvateľstva spolu v štyroch z ôsmich krajov SR. „Vývoj v krajoch okrem pôrodnosti, úmrtnosti či zahraničnej migrácie ovplyvňuje aj vnútorná migrácia, teda sťahovanie medzi krajmi. Napríklad výraznejšie sťahovanie do regiónov, kde je vyššia životná úroveň spôsobená väčšími pracovnými príležitosťami,“ dodala Zuzana Podmanická.

Najväčší celkový úbytok obyvateľov zaznamenal vlani Nitriansky kraj (o 2 798 osôb), čo predstavuje 420 osôb na 100-tisíc obyvateľov. V tomto kraji sa totiž okrem prevažujúcej úmrtnosti nad pôrodnosťou zaznamenáva už niekoľko rokov aj úbytok obyvateľstva sťahovaním do iných regiónov Slovenska. Podobné trendy, ktoré posilnili celkový úbytok obyvateľstva, sa prejavili aj v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji, kde celkový úbytok prekročil 330 osôb na 100-tisíc obyvateľov. Štvrtým regiónom, ale len s miernym úbytkom obyvateľov, je Žilinský kraj. Minulý rok v ňom zaznamenali prirodzený úbytok aj úbytok sťahovaním.

Naopak, najväčší celkový prírastok mal Bratislavský kraj, počet obyvateľov sa v ňom medziročne zvýšil až o 7,4 tisíca ľudí, čo znamená 1 104 osôb na 100-tisíc obyvateľov. Okrem prevažujúcej pôrodnosti, ktorá prekonala aj úmrtnosť zvýšenú koronavírusom, je to región s najsilnejším prírastkom prisťahovaných z iných krajov SR. Vyššia miera migrácie a prisťahovaní nakoniec viedli k celkovému miernemu rastu počtu obyvateľov aj v Trnavskom kraji, ktorý bol po porovnaní počtu úmrtí a narodených v mínusových hodnotách.

Zaujímavý vývoj bol v Prešovskom kraji, ktorý mal vlani najvyšší prirodzený prírastok obyvateľstva, teda najvýraznejšiu prevahu narodených nad zomretými, súčasne však zaznamenal najvyšší odliv obyvateľov sťahovaných z kraja. Preto sa celkový prírastok jeho obyvateľov v porovnaní s predošlými rokmi výrazne znížil. Mierny nárast počtu obyvateľov zaznamenal aj Košický kraj.