Inštitút chce analýzou poukázať na fakt, že pri tak závažných rozhodnutiach, ako je zrušenie zastropovania veku odchodu do dôchodku, nie je možné posudzovať iba dlhodobú udržateľnosť penzijného systému.

Podľa odborníkov je dôležité dať vek odchodu do dôchodku do súvislosti aj s očakávanou dĺžkou dožitia, teda s tým, koľko rokov si priemerný Slovák užije v dôchodku s dôstojným príjmom a aký je aj predpoklad, že svoju penziu prežije v zdraví a aktívne. „Dlhodobo upozorňujeme, že Slováci nežijú v exceloch a preto pri tak vážnej veci, akou je vek odchodu do dôchodku, nemôže byť dôležitá iba udržateľnosť dôchodkového systému, ktorá je aj tak zavádzajúca. Ak zmeníme ekonomický rastový model Slovenska, zvýšime tým aj mzdy a odvody a tým sa prirodzene zlepší aj udržateľnosť dôchodkového systému,“ tvrdí riaditeľ IVRA Martin Halás.

V AKOM VEKU VÁS ČAKÁ PENZIA? POZRITE SI TABUĽKY V NAŠEJ GALÉRII...

Podľa neho sa musia zohľadňovať aj faktory ako dĺžka obdobia poberania penzií, ktorá bude pre Slovákov jedna z najnižších, tak isto ako dožitie v zdraví, ktoré máme jedno z najhorších v rámci krajín únie. Muži sa dožívajú v priemere zdraví 56,2 rokov, ženy 57,2 roka, pričom priemer krajín únie je pre mužov a ženy 64 rokov.

Napríklad Nemci budú podľa Halása v roku 2031 odchádzať do dôchodku 67-roční, ale nemeckí muži sa dožívajú o 7,2 roku v priemere dlhšie, ako slovenskí muži, nemecké ženy o 5,1 roka viac ako slovenské. Zároveň sa nemeckí muži dožívajú v zdraví v priemere 65,6 roka, slovenskí o 8,5 roka menej, nemecké ženy o 9 rokov viac ako slovenské.

Rakúšania budú v roku 2033 do dôchodku odchádzať ako 65-roční, ale rakúski muži sa dožívajú v priemere o 7,6 roka dlhšie ako slovenskí, rakúske ženy o 5,5 roka viac ako slovenské. Zároveň sa rakúski muži dožívajú v zdraví v priemere 61,5 roka, slovenskí muži o 5,3 roka menej, rakúske ženy o 3,8 roka viac ako slovenské. „Máme porovnateľný vek odchodu do dôchodku ako Rakúšania aj Nemci, avšak žijeme podstatne kratšie. Nemeckí aj rakúski seniori tak budú poberať až skoro dvojnásobne dlhšie svoje dôchodky. Výšku penzií a paritu kúpnej sily seniorov v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku pre tieto účely asi porovnávať netreba,“ tvrdí Halás.

Takýchto prípadov je v rámci krajín únie podľa neho podstatne viac, výnimkou sú iba Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú v porovnaní veku odchodu do dôchodku, očakávaného dožitia a dĺžky dožitia v zdraví jediné na tom horšie ako Slovensko.

Základnou prioritou pri stanovovaní veku odchodu do dôchodku na Slovensku by podľa šéfa IVRA mala byť dĺžka prežitia aktívneho seniorského veku v zdraví pri dôstojnom a primeranom príjme. „Aktuálne nastavený systém odchodu do penzie ako automat naviazaný na strednú dĺžku veku dožitia nereflektuje z pohľadu aktívnej populácie zdravotný stav a ani skutočnosť, že Slováci robia najviac na zmeny, v noci a sú zaťažovaní podstatne vyššou pracovnou záťažou, ako je bežné v iných krajinách únie,“ upozorňuje Halás.

Zároveň je podľa neho potrebné pri zvyšovaní veku odchodu do penzie zvažovať výdaje na zdravotnú starostlivosť. V súčasnosti, keď odchádzame do dôchodku stále viac a skôr chorí, posúvaním veku odchodu do dôchodku sa bude podľa Halása ešte viac zväčšovať finančný nápor na zdravie, ktoré už v súčasnosti nevieme dostatočne financovať. „Je rozdiel, ak v priemere je dĺžka dožitia v zdraví ako priemer krajín únie na úrovni 63,6 roka pre mužov aj ženy v priemere a v tomto veku aj odchádzajú do dôchodku v porovnaní so Slovenskom, kde je dĺžka dožitia v zdraví iba 56,8 roka,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

Autori: SITA, hud