Denne tu stočia až milión fliaš piva! Čo nás najviac PREKVAPILO na prehliadke pivovaru?

Na výrobu piva sú potrebné tri veci – voda, slad a chmeľ. Tie tvoria absolútny základ celosvetovo obľúbeného nápoja, vyratúva na úvod prehliadky hlavný pivovarník pivovaru Budějovický Budvar Aleš Dvořák.

„Už v roku 1895 zakladatelia pivovaru stavili na vybalansovanú chuť dnes už ikonického ležiaka, ktorá sa rokmi nemení,“ začína svoj výklad počas presunu k prvej zastávke – artézskej studni hlbokej 300 metrov. Mäkká voda z nej svojou čistotou a kvalitou dosahuje hodnoty dojčenskej vody a pivu dáva vlastné nezameniteľné vlastnosti. Pre majiteľov je taká významná, že práve pre ňu nedovolia vyrábať Budvar kdekoľvek inde na svete.

Pivo sa vyváža do celého sveta, v súčasnosti sa exportuje do 80 krajín, no variť sa môže len v Českých Budějoviciach. „Ak si kúpite túto značku piva trebárs v Austrálii, zaručene ho uvarili v našom pivovare,“ vysvetľuje pivovarník. Export je teda jediný spôsob, ako sa českobudějovické pivo dostane k zákazníkom či už v Nemecku, alebo Rusku, na Novom Zélande, v Kanade, ale aj v Kórei, Austrálii či africkej Keni. Prečo sa rozhodli ísť zložitejšou cestou vývozu a svoje pivo nevariť aj mimo Česka? „Chuť piva z Budějovického Budvaru je totiž nenapodobiteľná. Pivo varíme výlučne z lokálnych surovín, a to z tých istých polí a fariem ako za posledných 125 rokov,“ vysvetľuje riaditeľ Budweiser Budvar SK Ivan Schwarz.

V Českých Budějoviciach si potrpia výhradne na lokálne suroviny. „Pivo varíme z celých hlávok žateckého chmeľu, ktorý je jedným z najtradičnejších v Európe, z moravského sladového jačmeňa, tradičných pivných kvasníc a desaťtisícročnej vody z artézskych studní,“ opisuje Aleš Dvořák. „Nepoužívame granule, ale celé hlavičky chmeľu, ktoré ručne sypeme do varní, čo robíme v podstate ako jediní. Pre lepšiu predstavu by som výsledok porovnal s čajom – inak chutí čaj z vrecúška a inak sypaný v čajovni. A toto sa deje aj s chmeľom,“ uvádza nás do obrazu Schwarz. Sladovníci tvrdia, že dušu pivu vdýchne slad, už stáročia si tu preto pestujú dedičnú odrodu sladového jačmeňa, označovanú za „matku jačmeňa všetkých ležiakov“.

„Štvrtým dôvodom, prečo ho varíme výlučne v Českých Budějoviciach, sú kvasnice. Naši pivní majstri už v roku 1895 vyvinuli vlastný kmeň pivných kvasníc saccharomyces pastorianus, určených pre ležiak,“ zdôrazňuje riaditeľ. Výsledkom je svieže a suché pivo s hutnou sladovou chuťou, podčiarknutou chmeľovou horkosťou.

Okrem surovín je rovnako zásadná aj samotná výroba, ktorá si vyžaduje svoj čas. Veď čo by to bol za ležiak, keby nebol správne odležaný... Áno, dá sa to aj rýchlo, no hlboká a sýta chuť ležiaka sa dá dosiahnuť iba pomalým zrením v tankoch. „ V Českých Budějoviciach disponujeme pravdepodobne najväčšou kapacitou ležiackych tankov v celej Európe, čo umožňuje ležiaku zrieť tak dlho, ako je to potrebné,“ vysvetľuje Aleš Dvořák.

Po prehliadke obrovských varní prechádzame k tankom, kde pivo zreje týždne až mesiace. Najdlhšie šestnásťstupňový Budvar Reserve. „Leží tu 200 dní. Neviem o tom, že by nejaký veľký pivovar nechával ležať pivo v tanku taký dlhý čas. Dĺžka zrenia piva v tankoch sa prejavuje jeho vyzretosťou aj lahodnosťou,“ vyzradil pivovarník. Práve šestnástka nás počas prehliadky tankov v podzemí pri mínus dvoch stupňoch najlepšie zahreje.

Na záver vchádzame do veľkej haly, v ktorej sa výsledný produkt leje do fliaš, odkiaľ putuje k zákazníkom. „Denne stočíme asi milión fľašiek,“ dopĺňa Aleš Dvořák. Pivovar je posledným národným podnikom v Českej republike. „Nie sme iba pivovarom, sme aj ambasádorom českého pivovarníctva. Dbáme na zachovanie tradícií, rozvíjame pivnú kultúru doma aj vo svete, ukazujeme správny prístup ako ku kvalite piva, tak aj k jeho podávaniu,“ uzatvára pivovarník.

Sme iní, tvrdí hlavný pivovarník pivovaru Budějovický Budvar Aleš Dvořák. Jednou z príčin je aj to, že zostalo národným pivovarom.

V čom je vaše pivo špeciálne oproti ostatným?
– Rozdiel je určite v tradičnej výrobe, tradičných surovinách. Dodržujeme tradičné postupy, ležiak nechávame skutočne odležať. Na chuti toho piva cítiť, že si na ňom dávame záležať.

Je výhoda aj v tom, že ste národný pivovar?
– Nie sme tlačení do nejakého maximálneho znižovania nákladov, môžeme si presadiť svoje, záleží nám na kvalite.

Kde sa začala vaša kariéra?
– Študoval som v Prahe na potravinárskej fakulte. Začal som v Českom Krumlove, kde som bol necelý rok, a potom som prišiel sem do Budějovíc, tu som už 30 rokov.

Prečo práve pivovarníctvo?
– Celkom mi išla chémia, tak som si po gymnáziu povedal, že skúsim ísť študovať chémiu, a usúdil som, že potravinárstvo je odbor, ktorý bude potrebný vždy. A z potravinárstva som zistil, že najprestížnejšie je pivo.

Ste obchodným pivovarníkom. Čo to presne znamená?
– Znamená to, že navštevujem rôzne pivovary, snažím sa budovať dobré meno, dobré vzťahy, propagujem pivo. Niekedy si ma „požičia“ menší pivovar, s ktorým uvaríme špeciálnu várku.

Čo by ste chceli dosiahnuť?
– Pivo je vraj niečo obyčajné, čo nie je pravda, výroba je zložitá. Pivo má mnoho tvárí. Pivo považujem za rovnako rozmanitý nápoj ako víno, z ktorého je však cítiť taký väčší snobizmus. Naším cieľom je teraz pokúsiť sa o to, aby si ľudia vážili pivo tak ako víno a nebrali ho len ako obyčajný nápoj do krčmy.

Prečítajte si tiež: