Aj vo vašich žilách koluje krv Afričanov a Aziatov: TAKTO vyzeral prapredok Slovákov!

Potvrdzuje to aj uznávaný slovenský genetik Vladimír Ferák: „Nič také ako geneticky čistý Slovák, Čech, Maďar či Nemec neexistuje. Nie je možné ho definovať. Genografickými testami sa však dá zistiť, odkiaľ, teda z ktorej geografickej oblasti, pochádzajú jeho korene,“ hovorí. Vývoj nášho národa poznačili tri základné migračné vlny.

Vďaka nim môžeme našich predkov hľadať medzi paleolitickými zberačmi a lovcami zo západnej Ázie, príslušníkmi neolitickej kultúry z Blízkeho východu, ale aj medzi pastiermi zo stepí ležiacich severne od Čierneho a Kaspického mora. Naši prapôvodní predkovia však podobne ako pri zvyšku národov sveta pochádzajú z Afriky, pravdepodobne z východnej.

„Predkovia Slovákov pred 60-tisíc a viac rokmi vyzerali tak, ako vyzerajú bežní obyvatelia Afriky. Boli to černosi, pretože žili v tom čase v Afrike, a zhruba pred 60-tisíc rokmi spolu s predkami všetkých ostatných Neafričanov sa z kontinentu vysťahovali a postupne osídlili všetky kontinenty. Okrem iného aj Európu, teda aj strednú Európu a aj územie súčasného Slovenska,“ vysvetľuje Ferák.

Predkovia moderných Slovákov tak podľa všetkého mali tmavú farbu pleti, ktorá sa postupom času prispôsobila podmienkam prostredia, v ktorom žili. „Pigmentácia kože je podmienená predovšetkým množstvom slnečného žiarenia, ktorému sú príslušníci v danom geografickom regióne vystavení. Keď je toho slnečného žiarenia príliš málo, v priebehu generácií pokožka zbledne, aby dokázala potrebné množstvo ultrafialového žiarenia prepustiť. Farba pokožky nijako nesúvisí s inteligenciou ani ničím iným,“ zdôrazňuje genetik.

Predkovia Slovákov pred tisíc či dvetisíc rokmi vyzerali tak ako teraz. „Nikto by to nevedel rozoznať. Keďže sme obyvatelia strednej Európy, tak sme geneticky značne rôznorodí, čo sa prejavuje nielen na pigmentácii, ale aj na všeličom inom. Len pigmentácia je na prvý pohľad zrejmá, zatiaľ čo iné veci nemusia byť,“ dodáva Ferák. Aj etnologička a historička Katarína Nádaská sa prikláňa k tomu, že Slovákov z nás nerobí genetika.

„Slovania na naše územie prišli poslední. Pred nimi tu žili Kelti, skvelí liečitelia a poľnohospodári. Slovania s Keltmi nikdy nebojovali, dochádzalo k postupnému splynutiu. Potom prišli starí Maďari, neskôr vznikol Uhorský štát. Naše územie vyľudnil aj Tatársky vpád a prišla prvá vlna kolonizácie z Nemecka, Saska a Magdeburska, po nej zase valašská kolonizácia,“ zdôrazňuje Nádaská.

Podľa etnologičky bol pre Slovákov prienik kultúr obrovským požehnaním, aj genetickým. „Stačí sa obhliadnuť do minulosti. Kedysi vysoká šľachta uzatvárala manželstvá výlučne medzi sebou a mnohé deti, ktoré sa takto rodili, boli preto zdravotne znevýhodnené. Z genetického hľadiska je pre budúce generácie dobré, keď sa krv premieša,“ dodáva.

 Slováci patria do veľkej slovanskej rodiny, boli roľníkmi. A naším národným jedlom je typická roľnícka obilninová kaša – ovsená, ražná. Chlieb sa začal piecť až neskôr. Slovania však piekli chlebové nekysnuté placky.

Doteraz vítame návštevy chlebom a soľou, lebo tieto dve potraviny boli mimoriadne vzácne. Kaše sa osladzovali čerstvou alebo sušenou mrkvou, medom. Kaša z raže, ovsa či pohánky bola aj súčasťou svadobného jedla. Dochutila sa medom, posypala sa jedlými kvetmi a to bolo skutočne luxusné skvelé jedlo.

Oregano sme vypestovali my v stredoveku, je to naše slovenské korenie. Pochádza z Turca, kde boli viaceré mníšske rády, ktoré sa venovali liečiteľstvu.

Minuloročná kampaň známej vodky, v ktorej hlavnú úlohu zohrala Slovenka afrického pôvodu Natália, nám potvrdila, prečo sa naša krajina v rebríčkoch xenofóbie často radí medzi tie najhoršie. „Okrem pozitívnych ohlasov internet zaplavilo množstvo komentárov šíriacich neznášanlivosť voči iným rasám, v ktorých ľudia posudzovali, kto sa môže pokladať za Slováka a ako pravý Slovák vyzerá. Preto chceme ukázať, že je čas odhodiť predsudky, lebo každý z nás je výsledkom miešania rôznych rás či etník a aj my Slováci máme pestrých predkov,“ uviedla marketingová manažérka ABSOLUT na Slovensku Katarína Hozáková. „Už desaťročia spájame rozdielnych ľudí po celom svete s cieľom vytvoriť otvorenejšiu spoločnosť, v ktorej sa môžeme spoločne baviť a cítiť sa dobre, a to bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame alebo sme v niečom iní. Veď všetci sme ľudia,“ dodala.

Vlaňajšia kampaň ukázala, že veľká časť nenávistných komentárov, ktoré sa objavovali v diskusiách, bola postavená na neznalosti alebo na skreslených informáciách z dezinformačných zdrojov. V spolupráci s portálom Ruka hore značka vytvorila originálnu kolekciu „Poď žiť. Nechaj žiť“. Tričká či mikiny sa budú predávať na e-shope merch.sk. Výťažok z predaja poputuje na podporu iniciatívy #somtu, ktorej členovia zapájaním sa do diskusií aktívne bránia šíreniu nenávisti či rasizmu na internete. #somtu je súčasťou švédskej iniciatívy #jagärhär (#iamhere), ktorú založila Mina Dennert a v súčasnosti má takmer 75-tisíc členov. V roku 2017 sa stal projekt #somtu najlepším projektom v rámci výzvy proti extrémizmu, ktorú vyhlásil vtedajší prezident Andrej Kiska. „Rovnako ako značka ABSOLUT, tak aj #somtu má za cieľ vytvárať tolerantnejšiu a otvorenejšiu spoločnosť, kde nevíťazia predsudky postavené na vode, ale prevyšuje ľudskosť, slušnosť a fakty. V #somtu stále hľadáme spôsoby, ako zefektívňovať naše aktivity, ktoré považujeme za hodnotné pre spoločnosť a peniaze preto využijeme na organizáciu verejných diskusií,“ uviedla Veronika Klindová, zakladateľka #somtu.