Aj ja som mal V ZÁHRADE MEDVEĎA, hovorí Erik Baláž: Spravil som TÚTO vec a viac už neprišiel!

- Otázne je, kto má určiť, kde by sa medvede mali vyskytovať a kde už nie. Z histórie je známe, že medvede sa bežne vyskytovali aj v nížinách. Pred približne sto rokmi im na Slovensku hrozilo vyhynutie a prežili len v najneprístupnejších horských oblastiach. Dnes sa však postupne vracajú späť. Otázne je, koľko medveďov a v akých lokalitách dokážeme tolerovať a ako sa s nimi naučíme žiť. Medvede nie sú zďaleka také nebezpečné, ako ich vnímame. Náš vzťah s medveďmi teda bude závisieť aj od komplexu vecí, od toho, ako ich dokážeme tolerovať a naučíme sa s nimi žiť, až po preventívne opatrenia, aby sme minimalizovali potenciálne konflikty.

- Veľakrát! Medvede si ma získali, keď som mal príležitosť celé dni pozorovať medvedice s mláďatami. Vtedy som najviac pochopil, ako žijú, a mal som pocit, že „rozumiem“ ich svetu. Hry mláďat, cicanie, spánok, nebezpečenstvo a iné veci, ktoré zažívali, som prežíval s nimi. Tiež mám rád, keď sa mi podarí prísť na niečo nové. Napríklad, keď som kedysi zistil, že medvede sa šplhajú do korún stromov za orieškami borovice limby a potom sa mi ich podarilo takto aj pozorovať.

- Ak ma už vidí, nepotrebujem nič hovoriť. Stačí zastať, prípadne pomaly cúvať odkiaľ som prišiel. Keď je medveď blízko, je lepšie nepozerať sa mu do očí, čím mu dáme najavo, že nemáme zlé úmysly. Medveď potom odíde. Je však lepšie chvíľku počkať, kým budeme pokračovať. Môže to byť medvedica s mláďatami, ktoré sa ukryli niekde na strome a medvedica čaká, kým k nej prídu. Cestou ďalej po chodníku by som na seba chvíľu upozorňoval hlasom. Ak by boli ešte blízko, vyhol by som sa tak druhému prekvapeniu.

- V prípade, že ma medveď ešte nevidel, stačí rovnako cúvať a pritom na seba upozorniť hlasom, aby si ma medveď všimol skôr a nedostal sa nedopatrením bližšie. Rolnička môže byť prevenciou takéhoto stretnutia. Niekedy však samotné medvede robia dosť hluk, keď napríklad niekde hlasno čuchajú pri hľadaní potravy. Vtedy nás nemusia započuť z väčšej vzdialenosti.

- Ak pes nie je na vôdzke, pre turistu býva asi najväčším rizikom. Pre medvedicu môže byť pes naháňajúci jej medvieďatá veľkým stresovým faktorom. Keď začne medvedica naháňať psa, ten má tendenciu bežať k majiteľovi, takže ak idete do územia s výskytom medveďov a ste v neprehľadnom teréne, je lepšie mať psa na vôdzke.

- Nepoznám detaily prípadu, ale podľa medializovaných informácií k útoku nedošlo. Cyklistka len zosadla z bicykla a ľahla si na zem. Stále je však pri jazde na bicykli omnoho väčším nebezpečenstvom pád z bicykla alebo zrážka s autom ako napadnutie medveďom. Je to jednoducho viac psychologická záležitosť ako reálna hrozba. Navyše, ak by sme vybrali všade okolo dedín územie dvoch kilometrov, tak by sme zistili, že plocha pre život medveďov by sa výrazne znížila. Medvede jednoducho využívajú rozsiahle priestory a ak niekde v horách žijú, budú sa občas dostávať aj do blízkosti dedín pod týmito horami. Nedá sa tomu úplne vyhnúť.

- Nepoznám presne okolnosti, ale zrejme sa zachovala správne. Vo vypätej situácii je dobré čo najviac zmierniť napätie. Ak sa otočíte alebo si ľahnete na zem, medveď pochopí, že neútočíte. Nemusí sa teda brániť. Ľahnúť si na zem, schúliť sa do klbka a chrániť si hlavu a krk, sa odporúča v prípadoch, keď medveď naozaj zaútočí. Nemali by sme sa snažiť s nim bojovať, pretože to môže útok len predĺžiť a zranenia môžu byť vážnejšie. Keď sa človek nehýbe, medveď ho prestane považovať za hrozbu a pravdepodobne odíde.

- Podľa dostupných štatistík sa počet útokov za posledné desaťročia nijako nezväčšuje. Ide opäť skôr o psychologické vnímanie reality, nie o samotnú realitu. V každom prípade konflikty s medveďmi nesúvisia s rujou. V tomto období sú tohtoročné mláďatá ešte veľmi malé, preto vnímajú medvedice blízkosť človeka citlivejšie. Keď trochu odrastú, dokážu už utiecť samé a medvedice sa o nich až tak neboja. Konflikty v tomto období súvisia oveľa viac s vodiacimi medvedicami ako so samcami. Platí teda, že sa treba vyhýbať neprehľadným terénom, upozorniť na seba zvukom, nepúšťať psa z vôdzky a podobne. Pytliactvo a otravy sú, samozrejme, nelegálne a zvyšujú riziko napadnutia človeka, pretože postrelený medveď môže byť naozaj nebezpečný.

- Aj ja som mal medveďa vo dvore, pritom žijem v Liptovskom Hrádku. Nie je to žiadna tragédia. Vyriešil som to tým, že som preniesol kompost z blízkosti lesa k ceste a medveď sa viac nevrátil.

- Odstrel nemusí byť efektívnym riešením, existuje na to množstvo príkladov aj zo Slovenska. V Demänovskej doline bolo v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia množstvo konfliktov s medveďmi, vrátane napadnutí. Medvede sa tam pravidelne lovili, no nepomohlo to. Nakoniec sa zlepšil manažment odpadu a konflikty zmizli.

– Niekedy naozaj stačí obrať dozreté ovocie a medveď stratí dôvod chodiť k ľuďom. Základom je prístup k potrave. Opatrení je veľká kopa – od strážnych psov, elektrických ohradníkov, zabezpečených kontajnerov až po odplašovanie zásahovým tímom a aj odlov nebezpečných jedincov. Ide len o to, aby boli preventívne opatrenia na prvom mieste. Ak nefungujú a medvede predstavujú reálne riziko, je potrebné pristúpiť k odchytu alebo usmrteniu medveďa.

– V Tatrách zomierajú desiatky ľudí každý rok z dôvodov pošmyknutia, podchladenia, zranenia na lyžiach, zasiahnutie bleskom a podobne. Lyžovačka, hoci aj na zjazdovke je omnoho väčším rizikom ako medvede. Ľudia sa však zrážky s iným lyžiarom neboja, zato medveďa áno.