Až 677-tisíc Slovákov žije v BIEDE: Ak nezarábate mesačne TÚTO SUMU, patríte k nim tiež

Aj týždňová dovolenka mimo domu je pre tretinu z nás luxus, na ktorý nemáme. Takmer 35 % obyvateľov Slovenska si ju v roku 2020 nemohlo dovoliť ani raz za celý rok. Tento nedostatok pociťovalo takmer 1,9 milióna obyvateľov.

Druhým najčastejším problémom Slovákov bola neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov, čo uviedlo 1,4 milióna osôb (26 % populácie). To znamená, že keď sa im pokazí auto alebo práčka, nemajú žiadnu rezervu a musia si požičať. „Neočakávané výdavky sú najväčším problémom pre neúplné domácnosti s deťmi. Až 58 % percent ľudí žijúcich v takejto domácnosti nedokázalo v roku 2020 čeliť neočakávaným výdavkom. Je to pre nich väčší problém, ako si zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok,“ vysvetlil Róbert Vlačuha, riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR.

Na treťom mieste šokuje zistenie, že mnohí nemajú čo dať ani na tanier. Každý deviaty Slovák si nemôže dovoliť jesť mäso či ryby každý druhý deň. Najvypuklejší bol tento problém v Banskobystrickom kraji, čo uviedlo 22 % jeho obyvateľov. Naopak, v Bratislavskom či Nitrianskom kraji malo tento problém menej ako 7 % obyvateľov.

Z hľadiska jednotlivých typov domácností sa tento nedostatok týkal najmä neúplných domácností s deťmi, ale aj osamelých seniorov. Jesť mäsité jedlo každý druhý deň si nemohla dovoliť až štvrtina osôb žijúcich v týchto typoch domácností.

Pre viac ako 415-tisíc ľudí je nedosiahnuteľný luxus aj osobný automobil. Státisíce ľudí zas majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo so splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Nelichotivé čísla vyplynuli z európskeho zisťovania, ktorého výsledky zverejňuje Štatistický úrad SR (ŠÚ SR).

Do kategórie materiálnej deprivácie, teda nedostatku, zaradili až 677-tisíc ľudí, čo je 12,6 percenta Slovákov. Títo pociťujú nedostatok aspoň v 3 z celkovo 9 položiek finančnej záťaže a vlastníctva predmetov dlhodobej spotreby.

„V roku 2020 sa pravidelné zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností uskutočnilo medzi prvou a druhou vlnou pandémie koronavírusu a ešte neodráža možné negatívne dôsledky. Vplyvy pandémie na životnú úroveň budeme vidieť z tohtoročného zisťovania EU SILC,“ konštatoval Róbert Vlačuha.

Podľa analytičky sa medzi chudobných zaradia ďalšie desiatky tisíc Slovákov. „Očakávame, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu a nadchádzajúcou treťou vlnou sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať. Naše odhady hovoria zhruba o 20– až 50– tisíc ľuďoch, ktorí budú pociťovať aspoň tri z deviatich aspektov materiálnej deprivácie,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Obrovské rozdiely sa ukazujú podľa regiónov Slovenska. Dvojnásobne viac chudobných ľudí je na východnom Slovensku a v Banskobystrickom kraji. Naopak, najlepšie sa majú obyvatelia Bratislavského kraja. Ťažko sa žije najmä neúplným rodinám s deťmi a osamelým seniorom.

Chudoba sa určuje od hranice príjmu pre jednočlennú domácnosť sumou 435 eur na mesiac. Pre domácnosť 2 dospelých s 2 deťmi do 14 rokov predstavuje celková ročná hodnota hranice rizika chudoby 914 eur na mesiac.

Celkovo boli domácnosti s deťmi na Slovensku takmer dvojnásobne viac vystavené riziku chudoby ako domácnosti bez detí. V domácnostiach bez detí je chudoba častejšia v kategórii seniorov vo veku 65 rokov a viac, ktorí žijú a hospodária sami – pod hranicou chudoby je viac ako štvrtina z nich (27,6 % osôb) a ich podiel posledné roky významne rastie. Pred piatimi rokmi bolo pod hranicou chudoby len 9 % osôb v jednočlenných domácnostiach seniorov.

„Problémom je, že z chudoby nevytrhne ľudí ani podpora štátu. Len tretina ľudí na Slovensku, ktorí poberajú sociálne dávky a príspevky, sa vďaka nim dostáva mimo pásma chudoby. Až dve tretiny v ňom naďalej zostávajú. Na druhej strane, sociálne transfery vedú k zníženiu počtu osôb klasifikovaných ako „osoby ohrozené chudobou“ v Európskej únii o vyše tretinu (32,4 %). Do týchto výpočtov sa nezarátavajú dôchodky,“ doplnila Buchláková.