5 nástrah plošného testovania Slovákov: Matovičov experiment môže skončiť fiaskom!

Vláda tri týždne tajne chystala akciu, ktorá v histórii nemá obdobu. Päť a pol milióna Slovákov chce testovať na nový koronavírus. „Posledné tri týždne sme chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy bude na Slovensku uskutočnená, a to je celoplošné pretestovanie všetkých obyvateľov Slovenska,“ oznámil v sobotu premiér Igor Matovič.

Štátne hmotné rezervy dostali za úlohu nakúpiť trinásť miliónov antigénových rýchlotestov, ktoré ochorenie COVID-19 odhalia už za 15 minút. „Antigénové testy nám nedokážu zachytiť všetkých pozitívnych, ale dokážu nám zachytiť podstatnú časť infekčných a najmä suspektných, to znamená tých, ktorí majú príznaky,“ vysvetlil premiér.

Zatiaľ nie je jasné, či testovanie bude dobrovoľné, alebo povinné. „My čo potrebujeme dosiahnuť, aby prišlo 95, možno 90 percent ľudí z tých, čo majú, lebo vtedy to zaberie,“ pripustil Matovič. Uskutočniť by sa malo počas dvoch víkendov o dva týždne na Dušičky. Pilotné testovanie vyskúšajú už budúci víkend v troch oravských okresoch, v Námestove, Tvrdošíne a Dolnom Kubíne. Ak budú interné kapacity stačiť, zapoja aj okres Bardejov.

Testovanie Slovákov by malo prebiehať takým istým systémom ako pri voľbách. Približne v 5 997 volebných okrskoch sa vytvoria odberné miesta. V každom bude asi sedem ľudí, a to policajti, príslušník ozbrojených síl, miestnej štátnej správy a zdravotníci, vysvetlil premiér. Ľudia by mali na odberné miesto prísť s občianskym preukazom. Obyvatelia, ktorí žijú mimo svojho trvalého pobytu, môžu prísť na testovanie na najbližšie odberné miesto, nemusia sa presúvať do svojho bydliska. Premiér podotkol, že tam budú dopísaní do odberových zoznamov.

S týmto nápadom súhlasí aj hlavný hygienik Ján Míkas, upozorňuje však na viacero rizík. „Uvedomujeme si, že pôjde o veľmi zložitý a náročný proces. Vnímame výzvy v oblasti logistiky, krátkosť času na prípravu, právne úskalia a ďalšie nevyhnutné úlohy, ktoré treba okamžite riešiť. Budeme maximálne súčinní v rámci našich možností a kapacít,“ povedal Mikas.

Premiér Igor Matovič testovanie považuje za jediný možný spôsob, ako sa môže zastaviť krivka nárastu nakazených. „Som ochotný od toho upustiť, ale zároveň zvolím demisiu,“ vyhlásil Matovič. Vláda bude teraz pripravovať detaily, aby sa plošné testovanie podarilo. Premiér povedal, že testovanie bude dobrovoľné, ale tí, čo sa naň nedostavia, prídu o nejaké výhody.

Pri masovom testovaní je veľké riziko, že sa nakazia aj zdraví. Potrebná bude dobrá logistika, aby sa testovaní nedostali do kontaktu a tiež dôsledná dezinfekcia priestorov, kde sa pretestovanie uskutoční.

Antigénové testy nie sú tak citlivé ako súčasné PCR testy. Mnohí ľudia tak môžu dostať informáciu, že sú negatívni, aj keď budú nositeľmi koronavírusu. Hrozí, že ho potom rozšíria aj na ostatných.

Ak by to malo mať zmysel dlhšie ako dva dni, potom by museli zavrieť ihneď hranice. Zo skúsenosti z prvej vlny sú občania proti štátnej karanténe, problém budú mať aj ľudia, ktorí v zahraničí študujú, pracujú alebo navštevujú príbuzných.

Nie všetci sa budú môcť objektívne dostaviť na testy. Niektorí budú v práci, iní v zahraničí, sú medzi nami imobilní občania a nájdu sa aj takí, ktorí sa jednoducho nechcú dať testovať. Po právnej stránke zrejme nebude možné testovanie ľuďom prikázať.

Kontrolovať tisíce Slovákov v karanténe bude náročné. Otázne je tiež, čo s rodinami, kde jeden člen vyjde pozitívne a ostatní negatívne. Tým, že sú v spoločnej domácnosti, mali by podstúpiť aj spoločnú karanténu.

Viacerí odborníci upozorňujú na nepresnosť rýchlotestov. „Antigénové testy nie sú natoľko citlivé ako PCR testy, mnoho infikovaných ľudí pri takom testovaní unikne, pretože budú falošne negatívni. Ak je cieľom takéhoto celoplošného testovania ,vychytať' všetkých pozitívnych, toto sa nepodarí,“ varuje epidemiologička Alexandra Bražinová v článku na dennikn.

„V Brazílii vyšiel test falošne pozitívny (t. j. testovaná osoba mala negatívny PCR test, ale antigénový test vyšiel pozitívne) cca jednej osobe z 50 testovaných. To sa môže zdať na prvý pohľad málo, ale ak sa testujú 4 milióny ľudí, tak je to štatisticky cca 80 000 falošne pozitívnych, ktorí však žiaden vírus v dýchacích cestách skutočne v čase testu nemajú,“ upozornil matematik Richard Kollár.

„Limitácie týchto testov a veľké množstvo falošne pozitívnych a falošne negatívnych testov nesprávne informujú množstvo občanov a tí môžu následne neprimerane zmeniť svoje správanie,“ doplnil.

Ako problém sa ukazuje aj dôsledné vyriešenie logistiky. Inak hrozí, že sa počas tejto masovej akcie nakazí ešte viac ľudí. „Toto je riziko, ktoré reálne hrozí. Tu musí byť veľmi dobre vypracovaná logistika jednak transportu, jednak výberu odberových miest, aby to boli dostatočne veľké, dostatočne vysoké budovy, aby boli dobre dezinfikované, mali by tam byť nejaké germicídne žiariče,“ vysvetlil infektológ Pavol Jarčuška v relácii Televízne noviny na Markíze.

Otázne je aj to, ako sa na testovanie dostavia ľudia, ktorí pracujú v zahraničí, sú imobilní alebo sa jednoducho nechcú dať testovať. V neposlednom rade treba tiež domyslieť, čo bude s rodinami, kde jeden vyjde pozitívny a ostatní negatívni. Veľké množstvo občanov by sa po testovaní mohlo ocitnúť v karanténe. Tá je totiž podľa súčasných pravidiel povinná pre všetky osoby v spoločnej domácnosti, kde bol pozitívne testovaný.

BRUTÁLNY PROTEST už rieši polícia: Matovičovi vulgárne nadávali malé deti! Pozrite, čo kričali

Situácia v Česku je katastrofálna: Hlásia vyše 30 mŕtvych za deň!

ŠOK! Pľúcne ventilátory pacientom s COVID-19 vždy nepomôžu: Dve príčiny, prečo je to tak