3 500 lekárov je pripravených dať výpoveď! Oddelenia už dnes kolabujú: KDE hrozí katastrofa?

Na Slovensku hrozí aktuálne výpoveďou až 3 500 lekárov, z toho 1 160 z nich pracuje v Bratislave. Na upresnenie, je to 330 lekárov z Antrolskej, 100 lekárov z Mickiewiczovej, 380 lekárov z Ružinovskej nemocnice, 300 lekárov z Kramárov a 50 z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Najviac zdravotníkov chce odísť z ružinovskej nemocnice, kde už dnes pre nedostatok personálu zažívajú problémy. Pred pár dňami ohlásilo gynekologicko-pôrodnícke aj novorodenecké oddelenie nemocnice naplnenie kapacitného stropu a niektoré nastávajúce mamičky dokonca museli posielať inam. Dôvodom bol vysoký počet pôrodov v kombinácii s nedostatkom personálu. Nastávajúce mamičky táto informácia nepotešila.

Rodiť v Ružinove chcela aj Natália. „Určite mám strach, lebo človek si vyberie nemocnicu a nakoniec tam možno ani rodiť nepôjde. Sú tam obavy, lebo človek ani nevie, kto si zoberie na zodpovednosť, že keď nás otočia z pôrodnice inam a cestou sa niečo stane…“ povedala vystrašená prvorodička. „Mám obavy, čo bude. To je také, že kedy to príde, vtedy to príde a uvidí sa, že či zoberú,“ priznala ďalšia budúca mamička.

Dnes je už vraj situácia lepšia. „Aktuálne neevidujeme nedostatok lekárov na žiadnom oddelení, ani na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v Nemocnici Ružinov. V UNB pôrodniciach sa rodí najviac detí na Slovensku, navyše pôrodnosť v Bratislave má stúpajúcu tendenciu. Ak sa naplnia kapacity niektorej z pôrodníc alebo novorodeneckých oddelení, rodičky posielame do iných našich pracovísk v rámci Bratislavy, kde je o nich postarané a je im aj ich bábätkám poskytnutá plnohodnotná zdravotná starostlivosť,“ informovala hovorkyňa UNB Eva Kliská s tým, že príjmy rodičiek do Nemocnice Ružinov sú od včera opäť spustené.

Napätie je však v nemocnici citeľné. „Napätie je určite, nadávam už 30 rokov (smiech), ale ja osobne som nad výpoveďou nerozmýšľala, to si musí každý rozmyslieť. Myslím si, že v zdravotníctve je to jedno, či som v Bratislave, či v Bystrici či v Košiciach, plat bude v zásade rovnaký. Podľa mňa roky naša vláda počíta s tým, že ten, kto pracuje v zdravotníctve, vie, prečo. Nepracujeme tu pre platy,“ prezradila staničná sestra Andrea.

Napriek tomu by však zvýšenie platu brala ako veľkú motiváciu: „Platy, to je veľký motivačný moment, ale tiež prístrojové vybavenie. Pracovné prostredie, máme ho veľmi zlé. Nemám v podstate ani poriadny stôl, kde by som mohla písať, a hlavne prístrojová technika – počítače, tlačiarne. Stredný a nižší personál, ten by bolo potrebné navýšiť. Mali sme 5 sanitárov, z toho traja sú momentálne na dlhodobej péenke, jedna už dala aj výpoveď. Prijali sme dve Ukrajinky, ktoré sú veľmi šikovné, myslím si však, že aj z tých, čo sú na péenkách, ešte nejakí odídu, čiže zase nás bude málo.“

Viac pracovnej sily by privítala aj pôrodná asistentka Barbora. „Okrem platov treba do zdravotníctva nahnať aj viac personálu. Napríklad teraz nám dali na starosť aj dokumentáciu v rámci matriky, čo predtým robila na to určená sestra, ktorú museli z nejakých dôvodov prepustiť a nenahradili ju novou silou, ale nám pridali ďalšiu robotu. Tým nemáme toľko času sa venovať rodičkám, akoby sme chceli,“ vytýka Barbora.

Okrem pomocného personálu jej oddelenie bojuje aj s nedostatkom sestier, ktorý určuje kapacitný strop. „Nie je to len o lekároch, je to aj o sestrách a pôrodných asistentkách, lebo tie chýbajú. Lekár sa nebude na oddelení starať o matku a dieťa, ale stredný a nižší personál, a ten hlavne chýba, aspoň čo sa týka ružinovskej nemocnice, preto sú kapacity znížené a nie kvôli lekárom reálne úplne,“ vysvetlila. „Milujem moju prácu, preto ma to tu motivuje, ale už je človek tiež unavený a rozmýšľam nad hocičím, tiež nad odchodom,“ priznala pôrodná asistentka.

O mzdách sa na Úrade vlády rokovalo už v júli, na konkrétnom návrhu sa však nedohodli. Podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského, ak nebudú splnené ich požiadavky, lekári budú ďalej dávať výpovede. Požiadavky sa týkajú reformy vzdelávania mladých lekárov, podpory lekárskych fakúlt, poriadku vo financovaní nemocníc či zabezpečenia nemocničných oddelení adekvátnym počtom personálu. Lekári tiež žiadajú zvýšenie platov sestier a priblíženie sa miezd lekárov slovenských nemocníc situácii v okolitých krajinách.

„Absolvovali sme náročné, niekoľkohodinové rokovanie, žiaľ, padlo tam viac otázok ako odpovedí. Rysujú sa dve cesty, ministerstvo zdravotníctva aj premiér si vypýtali čas do pondelka na analýzu. Budeme čakať, nič iné nám neostáva,“ informoval Peter Visolajský, avšak dva možné scenáre nepriblížil.

Situácia v zdravotníctve sa vyhrocuje zo dňa na deň a olej do ohňa prilieva aj dvojmesačný sklz konkrétneho návrhu na zvýšenie platov. Budúcnosť nevidí ružovo ani Dušan Zachar, analytik INEKO: „Hoci Bratislava nepatrí k regiónom Slovenska, kde je najväčší problém s celkovým počtom lekárov, aj tak tam vo viacerých odbornostiach už teraz chýbajú skúsenejší lekári, pričom ak by naraz odišiel taký veľký počet lekárov, tak by to, samozrejme, malo obrovský negatívny dosah. Išlo by o núdzový stav v celom zdravotníctve, pretože v Bratislave sa sústreďujú viaceré koncové zdravotnícke zariadenia, ktorých nefunkčnosť by pocítilo celé Slovensko.“

O niečo optimistickejší je Martin Vlachynský, analytik INESS. „ Ide o obrovské číslo, ktoré by zásadne ovplyvnilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane, ,hroziť výpoveďou′ a reálne ukončiť jednu kariéru a odísť do zahraničia či na dôchodok, sú dve rôzne veci, ktoré si netreba zamieňať,“ dodáva.

Otázkou naďalej zostáva, že aj v prípade, ak by sa vláda s odborármi na návrhu dohodli, ako a z čoho by financovali zvýšené platy zdravotníkov. Koncom júna dokonca na verejnosť unikol návrh konkrétnych súm. Najviac to majú pocítiť pôrodné asistentky a zdravotné sestry. Tie s pokročilou praxou by mesačne mohli v hrubom zarábať takmer o 700 eur viac. Nezabudlo sa ani na lekárov, ktorí by si od roku 2023 mohli prilepšiť o viac než 500 eur, záchranári o 400 eur a sanitári o 230 eur. Tabuľku zverejnila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že konkrétny návrh o platoch zdravotníkov na stole nemá.

Kde na to však štát zoberie? „Lekárov je asi 20-tisíc a sestier 30-tisíc, k tomu desiatky tisíc sanitárov a ďalších pracovníkov, bavíme sa tak o ročnom výdavku v rádoch desiatok miliónov eur. Otázka je, odkiaľ prídu tie dodatočné zdroje. Či cez vyššie dane a odvody, alebo cez vyššie poplatky a rozsiahlejšie nezmluvné služby hradené z vrecka,“ vysvetľuje Martin Vlachynský.

Počas leta si mnohé zdravotné sestry z obavy naplnenia nemocníc na jeseň vzali dovolenky, preto boli niektoré ústavy nútené dočasne zatvoriť oddelenia. Teraz prevládajú obavy, či sa vrátia späť do práce. „Je prirodzené, že časť zdravotníkov cíti únavu, frustráciu, potrebu dohnať zameškané dovolenky, preto možno niektorí z nich, v dôsledku dôchodkového veku, ukončia svoje povolanie, niektorí odídu do zahraničia, niektorí do menej stresového zamestnania alebo do ambulantnej sféry, ale netrúfam si odhadnúť, či to bude dosahovať krízové stavy. Verím, že nie,“ myslí si Zachar.