Nelichotivá štatistika: 20-tisíc Slovákov zomrie ročne zbytočne, TOTO zabíja viac ako covid!

Až 20-tisíc Slovákov ročne zomrie zbytočne. V stravovaní patríme medzi najhorších v Európskej únii, v spotrebe cukru sme dokonca tromfli Američanov. Popredné priečky vo svete držíme aj v konzumácii alkoholu a počet tuhých fajčiarov sa za posledné roky zvýšil tiež. Odborníci varujú, že obezita nie je len estetický problém, ale aj spúšťač mnohých smrteľných ochorení. Ľuďom s kilečkami navyše hrozí 7-násobne horší priebeh covidu.

Čo nás zabíja najviac nájdete v galérii: Kliknite TU

Pandémia koronavírusu a nedostatok zdravotníckeho personálu už spôsobili nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Tisícky Slovákov by však nemuseli skončiť v rukách lekárov, keby zmenili životný štýl. Takmer každé druhé úmrtie možno pripísať rizikám, ako sú nezdravá strava, konzumácia alkoholu, fajčenie a nízka fyzická aktivita. Celkom zbytočne tak umrie až 20-tisíc ľudí ročne. Ide o takzvané odvrátiteľné úmrtia.

„To znamená, že tieto úmrtia by nastali, ale neskôr v čase a už z prirodzených dôvodov, nie pre niečo, čo už dnes vieme odvrátiť alebo vyliečiť,“ vysvetľuje analytik Martin Smatana, ktorý stojí na čele štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku.

Patríme k najhorším krajinám, čo sa týka stravovacích návykov, v roku 2019 mali na svedomí 26 percent všetkých úmrtí na Slovensku, čo je o 9 percent viac ako priemer EÚ. V úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia, ako sú infarkt či mŕtvica, z dôvodu nezdravého jedálnička, je Slovensko spomedzi 47 európskych krajín siedme najhoršie.

„Rozsiahle epidemiologické štúdie celkom jednoznačne potvrdzujú, že medzi najvýznamnejšie faktory úmrtnosti populácie patrí obezita. Chybou je, že obezitu nevnímame ako chorobu, len ako súčasť životného štýlu, prejedáme sa a máme málo pohybu. Ukazuje sa, že najdôležitejší vplyv má spotreba cukru,“ hovorí Róbert Hatala, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu.

Za posledných dvesto rokov sa spotreba cukru u ľudí zvýšila 50-násobne. Veľmi významný nárast nastal po roku 1975 s príchodom sladených nápojov. „Sladené nápoje obsahujú neuveriteľné množstvo cukru, v jednom litri sladeného nápoja je 25 až 30 čajových lyžičiek cukru,“ upozorňuje Hatala.

Slovensko sa v smutnej štatistike stalo svetovou veľmocou a poráža aj USA. „Od začiatku milénia vidíme zdvojnásobenie spotreby cukru na osobu. Kým v roku 2000 to bolo menej ako 40 kilogramov na osobu, v roku 2019 a 2020 to preskočilo už hodnotu 80 kilogramov na osobu. Narástli sme na hodnoty, ktoré sú vyššie, ako napríklad spotreba cukru v Spojených štátoch amerických,“ uvádza na príklade Smatana.

Koľko alkoholu vypijeme: Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

To má za následok rastúcu mieru obezity, ktorá sa za ostatné roky v kategórii mladistvých a dospievajúcich takmer zdvojnásobila. Každý šiesty dospievajúci je v súčasnosti obézny, pričom práve nadváha a obezita spôsobujú aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí.

Odborník odporúča zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny a, naopak, vyhýbať sa cukru. Odporúča variť doma a zbytočne veľa nesoliť. Pozor si treba dávať aj na polotovary a potraviny s vysokým obsahom nasýtených mastných tukov, ako sú čipsy, vyprážané pokrmy, tučné mäso, údeniny, masť, slanina, šľahačka alebo maslo.

„Obezita sa spája predovšetkým s dvoma ochoreniami, ktoré majú epidemický charakter, a to hypertenzia alebo vysoký krvný tlak a diabetes. Hovoríme o miliónoch ľudí na Slovensku, bez riešenia obezity sa nepohneme ani pri týchto chorobách. Obezita je tiež najvýznamnejší rizikový faktor ťažkého priebehu ochorenia covid, riziko sa zvyšuje 7- a viacnásobne,“ prízvukuje lekár.

Koľko alkoholu vypijeme

Škodlivý účinok na mozog, psychiku, sociálne správanie, ale aj rizikový faktor pri rakovine predstavuje alkohol. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2018 slovenská priemerná spotreba alkoholu ročne predstavuje 11,5 litra na osobu, čo je vysoko nad svetovým priemerom. Spomedzi krajín EÚ sme na ôsmom mieste. Podľa odborníkov by pomohlo obmedzenie predaja alkoholu po 22.00 a zvýšenie vekovej hranice na jeho konzumáciu na 21 rokov.

Čo sa životného štýlu týka, Slovensku patrí nelichotivé miesto aj v podiele fajčiarov. Škatuľku cigariet denne si dopraje štvrtina národa. Podiel silných fajčiarov sa zvýšil z 22 % zhruba na 26 %. Odborníci hovoria, že práve silných fajčiarov je ťažké presvedčiť, aby prestali. Aj preto v zahraničí sledujú, aký dosah bude mať fajčenie bezdymových alternatív s menej škodlivými účinkami. U nás je však miera používania elektronických cigariet nízka, len na úrovni 2,9 percenta.

„To, čo spája zlé štatistiky väčšiny postkomunistických krajín, je podľa môjho názoru strata pocitu zodpovednosti za vlastné zdravie. To sa objavuje aj u mileniálov. Celé generácie postkomunistických krajín boli udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať. Žiaľ, je to mylná predstava,“ zdôrazňuje kardiológ Hatala.

V prvom rade treba začať od seba a zmeniť svoj životný štýl k zdravšiemu. No istú úlohu môže zohrať aj štát. V zahraničí napríklad zvýšili daň zo sladených nápojov, regulujú obsah soli v potravinách alebo dotujú ovocie a zeleninu. „Pomôže daňovo zaťažiť všetky faktory, ktoré sú škodlivé pre zdravie. To je predovšetkým desaťročia známy tabak, ale horší je určite cukor,“ uzatvára Hatala.

Prečítajte si tiež:

• Matovič a Kollár chcú rozdávať PENIAZE ZAOČKOVANÝM: Má to však HÁČIK!
• Veľký skok v evolúcii koronavírusu: Vedci sú na pozore, finančné trhy sa prepadajú
• Mikas vydal ZOZNAM obchodov, ktoré môžu byť otvorené v LOCKDOWNE: Tu môžete veselo nakupovať!