Keď pes trpí ako malá morská panna

A takto trpia v zime aj naše psy. Chodníky pokryté hrubou vrstvou ľadu, na ktorých sa im šmýka, a tak si v úsilí nevykĺbiť si lakeť zadrapujú pazúriky a vankúšiky najhlbšie, ako sa dá. A ľad im pri tom pomaly, ale isto narúša tkanivo na pokožke labkového vankúša. Zatiaľ sme si nič nevšimli. Konečne sa však prebudili cestári a vyrazili s plnou poľnou likvidovať ľadové zrkadlo. No a najlepšie to ide ako? Plnými priehrštiami hrubej, tvrdej a odolnej soli. Soľná posýpka rýchlo a spoľahlivo rozožerie ľadový povlak a následne sa s rovnakou vervou púšťa do našich topánok, a bohužiaľ aj do nechránených psích labiek. Lebo či je leto, či je zima, havkáči sú naboso.

Labky v zime dostávajú naozaj veľmi zabrať. Neustále zmeny teploty na koži pri prechode z bytu do mrazivého rána a späť do vykúrených priestorov znamenajú často popraskanie povrchu kože. Nastupuje rozdriapanie kryštálikmi ľadu a snehu, no a soľ dielo spoľahlivo dokoná. Takto zlikvidované labky sú vstupnou bránou pre všemožné infekcie. A my, majitelia, si veci často všimneme, až keď je už neskoro, zápal je v procese a psík nám to dá jasne najavo. Potom nám už pomôže len návšteva veterinára, antibiotické mastičky a pokoj na lôžku.

To sú jediné dve veci, ktoré našich havkov pred zdravotnými rizikami zodratých labiek spoľahlivo ochránia. Vieme už, že keď sa blíži zima, treba labkám psíčaťa venovať viac pozornosti ako v bezstarostnom lete. Ako na to? Chlpaté plemená majú hojne osrstené aj medzivankúšikové priestory. Ak máme zvládnutého psa a dokážeme mu bez ujmy na zdraví vystrihať tieto miesta, neváhajme. Zabránime tým hromadeniu snehu, ľadu a následnej vlhkosti, ktorá je perfektným miestom pre plesne a baktérie. Ak je psík menejsrstý, máme o úpravu menej.

Pre oba typy je však nasledujúca starostlivosť rovnaká. Prvé ošetrenie spravíme večer. Doma psovi vystrihané labky poriadne vyumývame, dôkladne vysušíme a natrieme pokožku vankúšikov špeciálnou vazelínou, krémom či gélom, ktoré sme predtým zakúpili u veterinára. Ak nás prekvapí kalamita a nemáme poruke nič lepšie, postačí aj bežná indulona či olivový olej. Zjemní a zahojí drsné labky zničené chôdzou po posolenom povrchu. Musíme však ustriehnuť, aby si pes vrstvu nezlízal pred vsiaknutím. Po ďalšom výlete do nehostinnej zimy proces zopakujeme. Tentoraz však labky len umyjeme vodou a vysušíme. Natierať vazelínou alebo indulonou budeme až tesne pred prechádzkou. Klzký a nenasiakavý nános labky konzervuje a minimalizuje škody napáchané posypovou soľou. A máme šancu, že sa psík nebude pokúšať balansovať na troch nohách.

Tou sú jedine psie topánky. Bežne ich kúpime v chovateľských obchodoch, samozrejme v rôznych veľkostiach. Nezvyknuté psíky sa však v prevažnej väčšine v topánkach cítia nepohodlne a je úsmevné pozorovať, ako sa usilujú chodiť rovnako ako naboso. Ak máme psa odmala zvyknutého, je to super ochrana, ak ale nie, čo bude väčšina prípadov, držme sa radšej predchádzajúceho návodu. Zabránime tak prípadným ortopedickým problémom, ktoré by balansovanie v papučkách mohlo psíkom nečakane spôsobiť.