Hasiči Rado († 48) a Peter († 43) ZOMRELI pri páde vrtuľníka: KRITIKA rodín, TOTO že je trest?

Bolestivé spomienky stále ožívajú. V týchto dňoch ubehlo už šesť rokov od smrti dvoch červených anjelov - leteckých hasičských záchranárov z Prešova. Stále však nie je právoplatný verdikt nad obžalovaným vinníkom nehody - pilotom zrúteného vrtuľníka Petra Bubelínyho (53). Verdikt niektorých príbuzných prekvapil.

Výcvik leteckých záchranárov z Prešova sa 10. mája 2017 behom šiestich osudných sekúnd skončil tragédiou. Pri páde policajného vrtuľníka, v ktorého podvese nacvičovali záchranu osôb, zahynuli dvaja skúsení hasiči - prešovský okresný riaditeľ Radoslav Lacko († 48) a veliteľ Leteckej skupiny východ  Peter Toďor † (43). 

Za vinníka vyšetrovacia komisia zložená z expertov z viacerých odborov určila pilota. Ten však vinu celý čas popiera. Počas súdneho procesu nevypovedal, pretože bol vážne zranený a na okamihy pádu si nespomínal.  Na vyhodnotenie správnej reakcie mal iba šesť sekúnd, čo potvrdil aj znalec z odboru letecká doprava Dušan Neštrák.

Podľa neho za taký krátky čas, keď stroj padá k zemi, vie chladnokrvne zareagovať iba psychopat. Vysvetlil, že všetci ostatní konajú v takom prípade pudovo, čo znamená, že tragédii nikto normálny nemohol zabrániť: "Žiadny pilot by takúto situáciu nezvládol."

Hlavnou príčinou nešťastia podľa Neštráka bolo použitie kovových nosidiel, ktoré v kombinácii s typom helikoptéry Bell 429 neboli vhodné. 

Neštrák opísal posledných šesť sekúnd letu vrtuľníka a zhodnotil jeho posledný let. "Ten bol výnimočný použitím kovových nosidiel. Pilot musel nakláňať vrtuľník doprava, potom ešte raz, do nezvyčajnej polohy," vravel. Podľa neho musel pilot riadicou pákou zvanou kolektív vyrovnávať vrtuľník, aby dostal kovové nosidlá nad lyžiny.

"Pod tragédiu sa podpísala neprimeraná výška letu, veľký uhol a nevhodný typ použitých hasičských nosidiel. Pilot nemohol tušiť, že kovové nosidlá sú nevhodné na tento účel. Práve táto skutočnosť sa podpísala pod tragédiu. Takáto operácia sa uskutočnila prvý raz, predtým žiadna skúsenosť s tým nebola," uviedol vo svojej výpovedi. Pred touto udalosťou a ani po nej sa v kombinácii s takýmto typom vrtuľníka kovové nosidlá nepoužívali.

A potvrdil to aj vtedajší vedúci letovej prevádzky Dalimír Píšťanský s tým, že sa zistilo, že kovové nosidlá sú širšie a preto teraz na zlepšenie stability používajú užšie, ktorých ťažisko je bližšie k stroju. 

Podľa Neštráka v konkrétnej situácii nebolo riešenie. Musel by pridať väčší výkon až na 104 percent, no podľa ďalšieho svedka, ktorý následne vykonával opakovanú simuláciu letu, by lietadlo aj tak letelo k zemi. Znalec skritizoval aj to, že v čase, keď prebiehal výcvik, bolo vojenské letisko v plnej prevádzke a aj to pôsobilo na pilota rušivo: "Ja by som to nedovolil." 

Samosudca prešovského okresného súdu pilota uznal vinným zo všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti závažnejším spôsobom konania. Vymeral mu trojročnú podmienku. "Obhajoba namietala nevhodné nosidlá. Súd súhlasí, ale iba pre použitie nosidiel sa nehoda nestala. To ho nevyviňuje zo zodpovednosti za nehodu. Skúsený pilot mal a mohol vedieť, že môže dôjsť k tomu, k čomu došlo. Mal si uvedomiť, že keď mu prvý pokus s náklonom vrtuľníka nevyšiel, tak ten druhý môže mať následok. Stačilo prestať, lebo je tu hrozba. On sa rozhodol inak,” odôvodňoval vlani v máji verdikt samosudca Marián Vorobel. V prípade bude rozhodovať ešte krajský súd, ten však zatiaľ nestanovil termín pojednávania a tak je prípad stále na mŕtvom bode.

Príbuzní nebohých, ich kolegovia a kamaráti sa každoročne stretávajú pri ich pamätníku na hasičskej stanici. Nápis na ňom Nikdy nezabudneme stále platí. "Ja som robil hasiča 34 rokov a nikdy som sa o Petra nebál. Bol som hrdý, že sa dal na činnosť záchranára. To, že spadol vrtuľník mi oznámil najmladší syn. Už som tušil koľká bije, lebo ja sám som bol pri viacerých takýchto udalostiach a bolo mi jasné, že tam môže pomôcť už len zázrak,” vravel nám pred rokmi Peter Toďor (68), otec jedného z nebohých. Jeho druhý syn je tiež hasič, teraz je riaditeľom prešovského okresného riaditeľstva po R. Lackovi on.

Niektorí z príbuzných si myslia, že podmienečný trest je primálo za dva zmarené životy. No mama nebohého Radoslava Tamara Namešpetrová (76) však žiadnu zlosť voči pilotovi necíti. "On je nevinný, je zronený a veľmi trpí. Myslím, že zlyhala technika. Nebol to prvý pád takéhoto vrtuľníka. Nebol stavaný na takéto zákroky,” povedala nám.