Zhaslo svetielko nádeje! To sa u nešťastnej Ingrid rozhorelo po tom, ako jej oznámili, že pri prehľadávaní sutín zo zdemolovanej bytovky, našli robotníci kosti. Tí ich hneď odovzdali polícii a tá ich odoslala na expertízu a pani Ingrid im ešte v januári odovzdala na porovnanie svoju DNA. Dúfala, že jej potvrdia, že sú to telesné pozostatky jej mamičky. A že konečne tak bude môcť pripraviť dôstojnú rozlúčku žene, ktorej vďačí za svoj život, výchovu a všetku lásku, ktorú jej preukazovala.
Lenže od policajtov jej teraz, po dvoch mesiacoch, prišla smutná správa. “Nič z toho, čo bolo doposiaľ odoslané na expertízu, nepotvrdilo zhodu s mojou DNA,” skonštatovala skľúčene. Kosti neboli ľudské. Zažila veľké sklamanie: “Mala som stále iskierku nádeje.”
Nevie, či robotníci po januári ešte niečo našli a či ešte pokračuje prehľadávanie. Dúfa však, že sa ešte môže stať nejaký zázrak.
Ingrid spolu s manželom Petrom (55) a dospelým synom Petrom bývali na najvyššom poschodí, jej mamka v byte oproti. V ňom Ingrid vyrastala od svojich štyroch rokov. Teda prišla o dva byty. Emília Mikličová (70) bola štyri roky vdovou, v čase výbuchu bola doma a spoločnosť jej robil psík yorkshire Sandy. Po detonácii od nazhromaždeného plynu začalo horieť práve na najvyšších poschodiach.
Podľa odborníkov tam zrejme nastal efekt krematória a všetko horelo na popol, vrátane telesných pozostatkov. Ingrid volala mamke tri minúty od výbuchu, no tá už nezdvíhala. “Prišla som k bytovke a z okien, kde mamka bývala, šľahali plamene. Ten pohľad bol príšerný, keď viete, že je tam vaša najmilovanejšia osoba, človek, ktorého zbožňujete, dal vám život, vychoval vás a ktorého už zjavne nikdy neuvidíte… Bola to veľká bezmocnosť,” opisovala nám s plačom štyri dni po tragédii. A tá bezmocnosť pokračuje, keďže stále nemôže svoju mamku dôstojne pochovať.
