Nebyť zákerných vrahov, teraz sa mohli Kuciakovci a Kušnírovci spolu tešiť zo života, radovať sa z potomka zaľúbenej dvojice. Namiesto dve rodiny trúchlia a zažívajú vyše roka obrovský žiaľ. Ich nevýslovná bolesť je o to väčšia, že Jano a Martina nikdy nikomu neublížili a bojovali za dobro všetkých ľudí na Slovensku. A boli umlčaní len preto, aby si iní mohli beztrestne šafáriť s peniazmi nás všetkých a pohodlne páchať ďalej trestnú činnosť. 

Janko a Martina sa mali sobášiť v rímskokatolíckom kostole v jej rodnej obci Gregorovce (okres Prešov) 5. mája. Celý akt si sami pripravili, nechceli zaťažovať svojich rodičov. Mysleli na detaily, mali vymyslené už aj etikety na fľašky s domácou pálenkou, ktorú chceli dávať ako výslužku svadobným hosťom. “Všetko už mali okrem parádnych koláčov, ako my hovoríme. Tie nám mala piecť pre obe rodiny cukrárka od nás. Doma sme mali piecť suché, lebo peňazí nazvyš sme nemali my ani oniJankova mama by bola prišla k nám už od pondelka a chystali by sme domáce koláčiky. Aby nemuseli ísť cez pol republiky na svadbu so škatuľami,”spomína mama nebohej Martiny Zlatica Kušnírová (54).