Kuciak a Kušnírová mohli oslavovať rok spoločného života: Kde skončili jej svadobné topánky?

Nebyť zákerných vrahov, teraz sa mohli Kuciakovci a Kušnírovci spolu tešiť zo života, radovať sa z potomka zaľúbenej dvojice. Namiesto dve rodiny trúchlia a zažívajú vyše roka obrovský žiaľ. Ich nevýslovná bolesť je o to väčšia, že Jano a Martina nikdy nikomu neublížili a bojovali za dobro všetkých ľudí na Slovensku. A boli umlčaní len preto, aby si iní mohli beztrestne šafáriť s peniazmi nás všetkých a pohodlne páchať ďalej trestnú činnosť. 

Janko a Martina sa mali sobášiť v rímskokatolíckom kostole v jej rodnej obci Gregorovce (okres Prešov) 5. mája. Celý akt si sami pripravili, nechceli zaťažovať svojich rodičov. Mysleli na detaily, mali vymyslené už aj etikety na fľašky s domácou pálenkou, ktorú chceli dávať ako výslužku svadobným hosťom. “Všetko už mali okrem parádnych koláčov, ako my hovoríme. Tie nám mala piecť pre obe rodiny cukrárka od nás. Doma sme mali piecť suché, lebo peňazí nazvyš sme nemali my ani oniJankova mama by bola prišla k nám už od pondelka a chystali by sme domáce koláčiky. Aby nemuseli ísť cez pol republiky na svadbu so škatuľami,” spomína mama nebohej Martiny Zlatica Kušnírová (54). 

Nakúpené mali všetko - pálenku, vody, objednanú sálu, prichystané šaty, topánky. “Raz podvečer mi Martina volala, aby som otvárala dvere. Smiala som a pýtala, že čo pani nesie. Odpovedala, že uvidím. Boli to svadobné šaty. Vtedy som ju prehovorila, aby si ich obliekla, vôbec nechcela a vravela, že veď ju uvidím na svadbe. Dvakrát sa v nich zatočila a opýtala sa ma či už som spokojná a či, si ich už môže vyzliecť. Nechcela sa ani dať odfotiť, že až potom. Keby sme boli vedeli, že ju v nich už živú neuvidíme,” vyhŕknu Zlatici slzy. 

Svadobná hostina mala byť na internáte strojníckej priemyslovky. Potrebovali totiž ubytovanie pre Kuciakovcov a ich hostí. “Ešte Janko mal starosť, že k sále vedú schody a jeho otec ich bude musieť s boľavými nohami zdolávať, keď pôjde von fajčiť,” dodáva s trpkým úsmevom. Martina chcela svadobčanom zabezpečiť úplný komfort: “Ešte myslela aj na to, aby na dámskych toaletách boli náhradné silonky rôznej veľkosti, šitie i hygienické potreby.” Obaja snúbenci mali pokorné povahy, na svadobné oznámenia si odmietli dať tituly. “My sa berieme ako dvaja ľudia, nie ako titulované osoby,” vravela svojej mame. Nechcela ani žiadne výmysly, dokonca na nechty iba priesvitný lak. 

Menu mali ísť vyberať krátko pred termínom hostiny, rozhodli sa pre dva chody a potom mali byť pripravené švédske stoly. Svadobnú cestu už mali tiež vybratú, mali ísť na 10 dní na Island, bolo to prekvapenie od Janka pre Martinu, ktorej sa táto krajina veľmi páčila. “Poslal jej to ako darček pod vianočný stromček,” prezrádza Zlatica a dodáva, že Janko bol neuveriteľný dobrák. “Zvýšili mu plat, ale zabudli na to na mzdovom. No on im to vôbec nepripomínal. Až, keď sami na to prišli a spätne mu ich zaplatili, kúpil zájazd, aby urobil Martine radosť,” opisuje svojho zaťa. 

Martina si musela dať šiť biele svadobné topánky, lebo mala problém s nohami a potrebovala také, v ktorých by vydržala celú noc. “Inak by si kúpila hocijaké aj za 5 eur. Vôbec si totiž na takých veciach nepotrpela,” spomína so smútkom Zlatica na svoju jedinú dcéru. Topánky si však už nestihla vyzdvihnúť. Firma ich však poslala jej mame. “Vhodili sme jej ich do hrobu, keď sa inštaloval pomník,” vraví Zlatica. Tá, keď vidí svadobčanov, prežíva peklo: “Zošaliť sa je málo. Keď si spomeniem na to, že našim nebolo tej radosti dopriané, je mi hrozne.”

Túto sobotu bol plánovaný koncert pre Jána a Martinu v Gregorovciach, teda predvečer dňa, kedy sa mali pred rokom brať. No pre zlé počasie bol zrušený a presunutý o dva týždne. 

Na koncerte zorganizovanom ako prejav spolupatričnosti s ich blízkymi vystúpia Richard Müller, Katarína Koščová, Slovak chamber orchestra - Slovenský komorný orchester, zbory z celého Slovenska, Folklórny Súbor Šarišan, FSk Javorníček a zbor Gregos. 

Podujatie sa začne o 14.00 svätou omšou v miestnom kostole Narodenia Panny Márie. Samotný koncert bude od 17.00 na neďalekom futbalovom ihrisku. Súčasťou akcie budú aj vizuálne diela – sochu „Spojili nás“ vystaví Martin Dzurek a Jano Vajsábel, inštaláciu „NEZABUDNEME“ bude realizovať Michal Kačmár. Z prešovskej hlavnej stanice bude od 13.00 do Gregoroviec a späť premávať kyvadlová doprava, stáť bude okrem stanice aj pri Trojici a pri Šariš parku vo Veľkom Šariši.

Mohlo by vás zaujímať: