Viktória sa už dva roky intenzívne domáha spravodlivosti. Stala sa obeťou sexuálneho násilia. Má poruchu autistického spektra. Takto postihnutí ľudia majú problémy so sociálnou interakciou, komunikáciou, majú iné vzorce správania.

No ona je inteligentná, milá, má zdvorilý prejav a je mimoriadne talentovaná. Študuje výtvarné umenie na prestížnej univerzite v Prahe. Zaujala aj výtvarníkov v Japonsku, pozvali ju na niekoľkomesačný študijný pobyt. Pre ňu je to obrovský dar, vychovávala ju totiž iba babka a žili skromne.

Aj preto, keď sa stala obeťou znásilnenia, advokáta si dovoliť nemohla. Zrejme to bolo dôvodom aj toho, že jej prípad poslal vyšetrovateľ do zabudnutia. Ako autistka neopatrne zareagovala, keď sa jej ozval muž, že našiel jej stratené doklady a mobil. Podľa odbornej literatúry autisti nevedia čítať reč tela, majú výrazne narušenú schopnosť porozumieť úmyslom iných ľudí. Často nesprávne odhadnú druhého človeka a nereagujú očakávane a primerane.

Michalovčan Martin ju vylákal na odľahlé miesto. "Bolo to na kraji mesta, ja som nepochopila, že on na mňa niečo skúša. Nakoniec sa tak aj stalo. Išlo o sexuálne násilie, prinútil ma k sexu s nožom v ruke. Roztrhal mi nohavice a donútil ma, aby som mu dala peniaze," opisuje.

Po skutku nabrala odvahu a keďže ju ešte pol hodinu na mieste zdržiaval, nahrala ho. Na nahrávke jej muž vraví: "Nebolo ti zle, musíš mi uznať. Nehovor, že si mi nedávala signály, že to chceš aj ty. Budeš plakať? Ty sa ma vážne bojíš, j..e ti?” Následne sa jej ospravedlňuje a prosí ju, aby to nikde nenahlasovala: "Prepáč, nechcel som. Je.e ma to, trochu viac som si vypil. Áno, si obeť, mne prej.balo.”

Martin sa priznal aj operatívcom, trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho násilia bolo začaté 8.10.2021. No pred vyšetrovateľom všetko poprel. A hoci Viktória priložila nahrávku, prípad odložil. A ešte navrhla vykonať ako dôkaz svoje nohavice. Kriminalistickí experti tam našli stopy DNA podozrivého Martina. No ani to nepomohlo. Dokonca ani výpoveď svedka, ktorému sa Martin zdôveril s tým, čo urobil, bál sa, že pôjde do basy a pýtal si od neho radu.

Viktória totiž narazila na neochotu a nevôľu niektorých policajtov. Podľa vyšetrovateľa michalovskej kriminálnej polície si všetko vymyslela. Keď žiadala od neho vysvetlenie, prečo neboli vypočutí svedkovia, arogantne jej odvetil: „Lebo som to nepovažoval za potrebné!“ A stíhanie zastavil, lebo vraj jej správanie nezodpovedá prežitej sexuálnej traumatizácii.

Keď sme sa o prípad začali zaujímať a Viktória neúnavne hľadala chyby v postupoch a posudkoch, posielala sťažnosti na všetky strany, košická krajská prokuratúra vydala pokyn, aby sa v danej veci opätovne začalo trestné stíhanie a prikázala vypočuť svedkov. Podľa hovorkyne košických prokuratúr Jarmily Janovej bolo stíhanie prvý raz zastavené už o štyri mesiace. A opätovne začaté v apríli 2023, vyšetrovanie už vykonávala krajská kriminálka.

No Martina neobvinila ani košická krajská kriminalistka, vyštudovaná veterinárka. Tá vypočúvala svedka, ktorému sa podozrivý ku skutku priznal. Viktória má nahrávku z výsluchu, dostala ju od svedka, ktorý si vypočutie na polícii nahral (jej prepis si môžete prečítať v GALÉRII).

Je z nej evidentné, že vyšetrovateľka sa dobre baví, často počuť jej smiech. Vypočuť si ju môžete nižšie. „Boli opakovane vykonané všetky potrebné úkony smerujúce k náležitému objasneniu skutku, výsledky jednoznačne preukázali, že skutok nie je trestným činom,” tvrdí policajná hovorkyňa Jana Mesárová. Podľa Janovej neboli zistené pochybenia v postupe michalovských kriminalistov.

Lenže podľa našich informácií a úradných dokumentov, ktoré máme k dispozícii, bola v postupe vyšetrovateľa vykonaná kontrola a boli zistené pochybenia a porušenia právnych predpisov. Preto sa celé vyšetrovanie muselo vykonať nanovo.

Nadriadený voči nemu začal disciplinárne konanie, čo po opakovanej žiadosti o stanovisko potvrdila aj hovorkyňa J. Mesárová. No dodala šokujúcu vetu, že “neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie disciplinárneho opatrenia“. Teda zistili pochybenia, ale nepotrestali ho. Ba čo viac, dnes pracuje ako policajný funkcionár.

Iba málokto si vie predstaviť, akú traumu zažíva krehké žieňa. Hoci obete sexuálneho násilia často takýto skutok polícii neohlásia, lebo zažívajú pocit viny, hanby a spoločenského odsúdenia, Viktória v sebe nabrala dostatok odvahy: “Vraj iba 2% všetkých nahlásených znásilnení u nás končí basou. Čo ďalších 90%, to boli vymyslené prípady? Možno iba tie 2% boli typické obete, ktoré zapadali do tabuliek.” O strese, ktorý prežila a postupe a správaní policajtov napísala knihu, známe vydavateľstvo už prejavilo záujem o jej vydanie.

Pred pár dňami sme si pripomenuli Medzinárodný deň odstránenia násilia páchaného na ženách. No zdá sa, že systematický boj na jeho elimináciu v tomto smere zaostáva. A obete sa nemôžu spoľahnúť ani na policajtov, ktorí sú platení za to, aby im pomáhali a chránili ich.