Vdova Jana z Korytárok. Chce očistiť meno svojho muža: Teraz budem hovoriť ja!

Pohrebom sa trápenie rodiny neskončilo. Vdova i jej dve deti majú od tragickej smrti Štefana Libiaka († 51) zdravotné problémy. Na pokoji im nepridávajú kadejaké šuškandy o tom, prečo muž odišiel nepozorovane z dvora a následne si siahol na život.

V snahe očistiť pamiatku milovaného otca a manžela kontaktovala Plus JEDEN DEŇ vdova Jana aj v mene detí Simony a Filipa. "Po viac než piatich mesiacoch som sa ako tak dala psychicky do poriadku. Pracujem, študujem a snažím sa tak odvádzať moje myšlienky od toho, čo sa stalo. Deti sa vrátili do zahraničia, kde obidve pôsobili už predtým, než nás postihla tragédia. Viem, že manžela mi už nikto a nič nevráti, ale chcem uviesť na pravú mieru niektoré nezmysly, o ktorých sa rozpráva," prízvukuje Jana, ktorej sa ťažko počúvajú reči o tom, že chcela spolu s deťmi muža silou-mocou dostať na psychiatriu.

POZRITE SI TU FOTO Z ROZLÚČKY SO ŠTEFANOM >>>>

"Štefan nebol blázon. Bol láskavý manžel a otec. Pracoval a staral sa najlepšie ako vedel, aby zabezpečil rodinu. Zhruba dva mesiace pred jeho nezvestnosťou som si všimla, že je stále veľmi smutný. Aj syn, keď prišiel domov a  pomáhal mu v garáži (Libiak prevádzkoval autoservis - pozn. red.) spomenul, že otec sa zmenil a v minulosti z veselého človeka neostalo nič," pripisovali to smrti jeho krstného otca, ktorý sa koncom minulého roka nešťastnou náhodou postrelil pri zabíjačke a zomrel. "Manžela však smútok neopúšťal. Vianoce ho tiež nerozveselili, hoci boli obidve deti doma. Dokonca ani naša vnučka Ninka, ktorú zbožňoval. Dohodli sme sa, že na rok pôjde do Švajčiarska, aby zmenil prostredie a prišiel na iné myšlienky," hovorí o plánoch, ktoré sa však nepodarilo naplniť, keďže muž cestu do zahraničia neustále odsúval.

Štefan neskôr začal mať problémy so spánkom. Jana po porade s deťmi navrhla manželovi, aby vyhľadali odbornú pomoc. Súhlasil. Po rôznych peripetiách skončil napokon v nemocnici v Rimavskej Sobote. Zhruba po týždni však dostal covid, a tak lekári navrhli, že ak rodina chce, môže si ho zobrať domov, lebo ináč ho prevezú do Košíc, kde bolo v tom čase covidové oddelenie pre psychiatrických pacientov. "Samozrejme, že sme chceli, aby išiel domov, predpokladali sme, že je medikamentózne dobre nastavený, a tak to zvládneme. Jeho stav sa však po prvých dňoch výrazne zhoršil. Nespal, bol slabý, plačlivý, bez nálady. Pýtala som sa, či sa nechce vrátiť do nemocnice, neodpovedal. Volala som deťom. Tie, ako najrýchlejšie mohli pricestovali domov. Keď syn s dcérou dorazili do Korytárok, boli nepríjemne prekvapení, ako otec zle vyzerá. Usúdili, že tu pomôže jedine hospitalizácia." Pre matku s deťmi to boli v tom čase najťažšie dni, keďže otca museli mať pod neustálym dozorom.

VO VIDEU SI POZRITE ROZLÚČKU NA CINTORÍNE V KORYTÁRKACH >>>>

Ráno 14. marca sa rodina pripravovala na cestu do Košíc. Na otca však vždy niekto dohliadal. "Okolo pol ôsmej som sa obliekala a balila veci a dcéra si na chvíľu sadla na gauč a písala partnerovi SMS. O chvíľku sa postavila a začala kričať, že otca na dvore nevidí. Vybehli sme všetci traja von a hľadali ho, ale nebola po ňom ani stopa. Stačilo päť minút na to, aby preskočil plot a odišiel okolo rieky Slatina, kde ho naposledy zachytili obecné kamery," hovorí smutne vdova. Najprv ho hľadali sami, neskôr však nahlásili nezvestnosť Štefana a rozbehli sa pátracie akcia, ktoré sa zopakovali niekoľkokrát. "Čo sme prežívali za tie zhruba tri týždne, neprajem nikomu. Najprv sme verili, že sa nájde živý a zdravý, ale s pribúdajúcimi dňami nás optimizmus opúšťal. Naše tušenie sa potvrdilo v prvý aprílový deň, keď ho náhodní chodci našli mŕtveho. Bolo to pomerne na neobyčajnom mieste v blízkom lesíku, vzdušnou čiarou nie príliš vzdialenom od nášho domu. Som presvedčená, že Štefan svoj život dobrovoľne ukončil hneď v ten prvý deň, keď sa stratil z nášho dvora" myslí si Jana.

Vdova po pol roku našla v sebe odvahu a vybrala sa na miesto, kde vydýchol jej muž naposledy. "Bála som sa, či to zvládnem. Bolo to zvláštne, stáť na tom mieste. Ale vôbec som necítila nepokoj, práve naopak. Pomodlila som sa za neho a zapálila sviečku. Prekvapujúce bolo, že na mieste som našla načatú škatuľku cigariet, aké fajčil. Zobrala som si ju domov," spomenie neobyčajný zážitok.

Vdova je presvedčená, že pod tragický sled udalostí sa podpísala nesprávna liečba, v máji preto podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. "Zatiaľ sme žiadnu odpoveď nedostali, tak čakáme," končí svoje smutné rozprávanie. 

Polícia už vyšetrovanie prípadu uzavrela. "Trestné stíhanie bolo zastavené dňa 14. júna z dôvodu, že nebolo zistené cudzie zavinenie," informovala banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová.

Pozostalí uložili ostatky nebohého na cintoríne v Korytárkach, dedine, ktorú miloval až natoľko, že miesto, kde sa narodil, si zvolil aj za miesto odchodu. Aj skúsení kriminalisti priznali, že toto ešte nikdy nevideli. Obesil sa v blízkom lese veľmi neobvyklým spôsobom, postojačky. Zomrel s pohľadom na svoj dom, ktorý si spolu s manželkou postavili pred pár rokmi...

Viac fotografií z poslednej rozlúčky nájdete TU >>>

Vyjadrite svoj názor v komentároch pod článkom >>>