Štát vyhral súd o STOMILIÓNOV eur: Známy podnikateľ tak utrie nos naprázdno!
1. 12. 2020, 8:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 21:04)

Zdroj: Archív
V pozemkovej kauze Veľký Slavkov krajský súd vyhlásil rozsudok. V spore medzi Slovenským pozemkovým fondom a britskou firmou Digital Floor Ltd ide o žalobu o 100-miliónov eur plus úroky z omeškania. Žalobu pochybnej firmy zamietol. Rozsudok je právoplatný.

Zdroj: Ingrid Timková

Zdroj: imeteo.sk / Turista

Zdroj: Ingrid Timková
Galéria k článku
Už 12 rokov čelí Slovenský pozemkový fond (SPF) trom žalobám. Cyperské firmy, v ktorých pozadí je aj mediálne známy podnikateľ Roman Antal, exfrajer kandidátky na prezidenta Gabriely Drobovej, pýtajú od štátu spolu o vyše 100 miliónov eur a približne rovnakú sumu na úrokoch ako ušlý zisk. Za údajne zmarené investície vo Veľkom Slavkove pod Vysokými Tatrami. SPF im totiž vraj sľúbila pozemky v tejto oblasti predať a neskôr ich previedla na reštituentov z južného a východného Slovenska. No a pre údajne zmarený predaj pozemkov tak nemohli postaviť kasíno a zábavný park.
Krajský súd v Prešove v pondelok vyhlásil v tejto kauze rozsudok. "Súd žalobu zamieta, žalovanému sa priznávajú trovy konania v plnej výške," vyhlásil predseda senátu Branislav Breza. Podľa neho išlo o fiktívny a hypotetický nárok žalobcu.
Týmto rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol žalobu spoločnosti o náhradu škody vo výške takmer 16 miliónov EUR s príslušenstvom, čím SPF ako žalovanému priznal plný procesný úspech vo veci žaloby Digital Floor Ltd podanom voči rozsudku Okresného súdu v Prešove z 21. októbra 2019. Žalobca sa proti tomuto rozsudku odvolal. Nakoľko o podanom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Prešove bez nariadenia pojednávania, obsah rozsudku sa stal známym až po jeho verejnom vyhlásení.
SPF zastupoval advokát Michal Mandzák, ten, ktorý zastupoval v ekonomických kauzách aj kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera: "Som rád, že sa odvolací súd v pomerne krátkej dobe vysporiadal s týmto nárokom, ktorý bol v rovine fikcií a hypotéz."
Predchádzajúcimi žalobcami boli iné firmy, naposledy firma Delmeza Limited, ktorá pohľadávku predaal britskej firme Digital Flor Limited. O ďalšej žalobe vo výške 23-miliónov už súd právoplatne rozhodol v minulosti v prospech SPF. O sume cez 60-miliónov eur rozhodol súd rovnako, avšak iba prvostupňový, takže ešte bude rozhodovať nadriadený súd.
V minulosti však popradský okresný súd vyriekol verdikt, podľa ktorého mal štát zaplatiť desiatky miliónov súkromnej spoločnosti, ktorá pohľadávku neskôr predávala rôznych schránkovým firmám. Pre zaujatosť sudcov z Popradu sa prípad dostal ich kolegom v Prešove. Popradský súd totiž najprv sumu priklepol, vychádzal z posudku znalca Milana Polončáka, ktorý bol medzitým v roku 2016 právoplatne odsúdený košickým súdom pre prečin nepravdivého znaleckého posudku. "My sme od začiatku namietali jeho zaujatosť a možné prepojenia," vysvetlil advokát Mandzák. Na základe odsudzujúceho rozsudku už prešovský súd nemohol pri rozhodovaní o výške sumy poukazovať na predmetný znalecký posudok.
Trestné oznámenie na znalca podal SPF. Teraz vyhodnocuje podanie ďalších oznámení orgánom činným v trestnom konaní. "Nielen osôb, ktoré uplatňovali tento fiktívny nárok voči štátu, ale aj osôb, ktoré boli za týmito pohľadávkami. Ide o schránkové spoločnosti, ktoré nemali ani na zaplatenie preddavkov konania. Evidentne ide o spoločnosti, ktoré sa bez reálneho majetku domáhali nejakej špekulatívnej pohľadávky," zdôraznil advokát.
Kauza Veľký Slavkov
Kauza Veľký Slavkov z obdobia prvej vlády Roberta Fica, ktorá stála miesto v Slovenskom pozemkovom fonde Branislava Brízu, a Miroslava Jureňu z HZDS pripravila o kreslo ministra pôdohospodárstva, prepukla po tom, ako vyšlo najavo, že viac ako milión štvorcových metrov pôdy, ktorej hodnota by sa mohla vyšplhať na 1,5 miliardy Sk (49,8 milióna eur), sa krátko po reštitúcii ocitlo v rukách firmy GVM.
Tá mala údajne blízko HZDS a za pozemky zaplatila necelých 13 miliónov Sk (431 500 eur). Branislav Bríza na súde tvrdil, že v tom čase žiadny zákon nezakazoval, aby sa reštituenti z južného Slovenska mohli stať vlastníkmi pôdy pod Tatrami.
Mohlo by vás zaujímať: