Vyčíňanie vraha Harmana prežil na vlastnej koži: Vincent Fratrič (93) si dodnes pamätá detaily

To, čo sa stalo, šokovalo celú krajinu.

Nasledujúce riadky nie sú vhodné pre deti a citlivé povahy.

Výstrely vychádzali zo zbrane Ľubomíra Harmana (†48). Streľbu spustil na svojich susedov v jednoizbovom byte Jozefy Slezákovej (†76).

V tom čase u nej bývali aj jej vnuci Jožko (†12), Stanislav (†27) a dcéry Ružena (†51) a Mária (†44). Harmanova garsónka s nimi zdieľa nielen stenu, ale aj malú chodbičku pred vstupnými dverami.

Harman nebol ženatý a nemal ani frajerku. V tom čase bol druhý rok bez práce. Susedia ho neskôr opísali ako čudáka, ktorý ich nezdravil a nekomunikoval s nimi. „Za osemnásť rokov ani raz nepozdravil, ani neodzdravil. Pri našom prvom stretnutí - po­čkala som ho s výťahom a opýtala sa, či ide na prízemie - pozrel na mňa, otočil sa a bez slova zišiel na prízemie po schodoch. Jeho pohľad bol veľmi nepríjemný, takže som sa viac o komunikáciu nepokúšala,“ opísala Harmana po jeho besnení suseda Anna z toho istého poschodia. Jeho známi však Harmana opisovali ako nekonfliktného pracanta. Podobne ho vnímali aj ľudia z jeho streleckého klubu.

Annu Slezákovú, ktorá bývala v susednom byte vnímali susedia ako milú pani, ktorá ľúbila svojho vnúčika Jožka a pekne sa o neho starala. Chlapec s dlhými havraními vlasmi bol v škole obľúbený. Jeho otec, Jozef Pútik ho často navštevoval. On jediný z rodiny bol Róm. Ľudia ho vnímali ako robotného a slušného človeka.

Pekne však už nehovorili o Ružene Slezákovej, ktorá sa vrátila nejaký čas pred osudným masakrom zo zahraničia. Pár rokov pred tragédiou ju aj s jej dcérou vysťahovali z bytu o pár vchodov ďalej. Susedia proti nim dokonca spísali petíciu a zavolali na ne televíziu.

Starú pani však často navštevovali, hoci ona ich podľa susedov do bytu nepúšťala. Sedeli na lavičke pred dverami, na chodbe, ktorú zdieľali s Harmanom.

Podľa niektorých susedov na spomínanej chodbičke sa údajne nielen rozprávali, ale aj fajčili. Ako pre Hospodárske noviny ešte v roku 2010 opísala suseda, dym vraj vadil Harmanovi, ktorý sa s nimi mal kvôli tomu aj povadiť.

Policajný prezident, ktorým bol vtedy Jaroslav Spišiak, na jednej z tlačových konferencií uviedol, že jedného zo zavraždených členov rodiny predtým stíhali za výtržníctvo. Odmietol však potvrdiť, či to bola spomínaná Ružena.

Šéf Harmanovho streleckého klubu Daniel Líška sa v hranom dokumente Devínsky masaker vyjadril, že vyvraždení susedia Harmana terorizovali.

V osudný deň si Ľubomír Harman, ktorý mal v držbe niekoľko zbraní, pobalil zásobníky plné nábojov, pušku a svojich susedov surovo povraždil.

Podľa niektorých mala Ružena práve sedieť pred bytom, keď zbadala ozbrojeného Harmana. Vbehla do bytu, kde muž následne zastrelil všetkých päť členov rodiny. Neušetril ani 12-ročného školáka Jožka.

Po tomto príšernom čine sa Harman vybral na ulicu. Cestou v dome ešte stretol susedu z chodby, ktorá sa pozrela von, čo sa to stalo.

„Vypadni, lebo ti odstrelím hlavu,“ zakričal na ňu Harman a ona sa schovala dnu. Nebola jediná, koho na chodbe stretol. „Práve sme vymieňali okná, na chodbe sme mali položené sklá. Zrazu som počula zdola strašný buchot,“ opísala pre náš denník krátko po tragédii Lýdia (vtedy 48). Tá zbadala Harmana pri výťahu. „Zakričal na mňa, že mám zavrieť dvere. Rýchlo som ich pribuchla.“ 

Preč poslal aj pani Martu s vnučkou, ktoré sa vracali z obchodu a Harmana so zbraňou stretli pred vchodom.

Menej šťastia mal Jozef Pútik, otec malého Jožka. Toho zabil tak, že si na plece ďalšieho suseda položil hlaveň. Poslednou obeťou, ktorá neprežila Harmanovu streľbu bola 52-ročná Gabriela. Tú trafila strela počas toho, ako vyšla na balkón.

Strelec v tom čase pálil na každého, kto sa mihol naokolo. Takto zranil aj mladíka, ktorý sa na balkón iba prišiel pozrieť, aké je počasie, aby si vedel vybrať oblečenie. Zasiahol aj policajta, ktorý bol na mieste ako prvý. Strela mu zranila tvár, našťastie však prežil.

Zranených bolo spolu 15 ľudí, deväť skončilo v nemocniciach. Celé okolie v tom čase už policajti uzavreli a snažili sa strelca spacifikovať. Nakoniec sa im ho podarilo dotlačiť do výklenku pod panelákom.

Tam si Harman, po tom, ako ho trafil do hrude jeden zo zasahujúcich kukláčov, sám priložil hlaveň k hlave a stlačil spúšť. Harman na mieste vystrelil až 140-krát, z čoho 24 nábojov použil v byte a ostatné minul pred bytovkou.

Chladnokrvné vyčíňanie Ľubomíra Harmana nám opísal dnes už 93-ročný muž, ktorý sa do hrôzostrašnej prestrelky priplietol náhodou. K vchodu, kde sa masaker odohral išiel, lebo si chcel vypýtať staré okná od stavbárov, ktorí ich práve vymieňali Harmanovej susede.

Vincent Fratrič (93) pred vchodom do paneláku zaparkoval auto a čakal, kedy prídu stavbári, aby sa s nimi dohodol. Vedel, že staré okná odnášali na smetisko. Ku vchodu sa práve blížil Jozef Pútik, otec Jožka, ktorý sa s ním dal pred vchodom do reči. Po krátkej debate Pútik zvonil do bytu, kde sa možno len pár sekúnd predtým odohral masaker.

Podľa Fratriča na zvonenie nikto nereagoval, no nakoniec sa Pútik dostal dnu.

„O päť-sedem minút vybehol von z vchodových dverí pred panelák a padol na zem. Strašne kričal: Ľudia, pomôžte mi! Zavolajte sanitku! Policajtov! Akurát išla okolo pani, mala telefón, tak volala. On stále kričal – pomôžte mi! Pani telefonovala hádam päť minút. Pýtali sa jej, čo sa deje, prepájali ju a zasa sa vypytovali. My sme nevedeli, čo Pútikovi je. Potom povedal, že na treťom poschodí sa strieľa zo samopalu,“ zaspomínal si na hrôzu Vincent Fratrič.

No vtedy vyšiel von aj Harman. "Ja som ho videl prvýkrát v živote. Vysoký chlap, na pleci niečo ako vojenský chlebník a v ňom mal zásobníky do samopalu," opisuje Fratrič.

"Pútik vyskočil, zdrapil ma a urobil si zo mňa štít. Postavil sa za mňa a kryl sa pred Harmanom. Strelec začal okolo mňa krúžiť a obstreľovať Pútika z každej strany. Roztriasli sa mi nohy, chcel som sa vyslobodiť a ujsť, ale nemohol som sa ani pohnúť, Pútik ma držal strašne silno a hrozne kričal – ja s nimi nič nemám, nič nemám! Nezabíjaj ma! Nemal som ani čas sa báť, že ma strelec zasiahne, bolo to pár sekúnd," spomína na desivé udalosti roku 2010.

Nakoniec mu Harman oprel hlaveň zbrane o plece. „Naklonil ju dolu a zvrchu strelil Pútika do hlavy. Bola to rana. Pútik ma vtedy pustil, zvalil sa na zem a ja som ohluchol“.

„Ostal som stáť pri paneláku. Mal som na sebe montérky, nebol som ani zakrvavený. O chvíľu sa pri mne zastavil asi štyridsaťročný chlap a hovorí – veď on asi strieľa gumovými nábojmi! Ten chlap si ho fotil mobilom, Harman ho zbadal a vystrelil mu do ramena. Ukazoval mi strelu, ktorú si vybral z bundy. Neviem, či mal také náboje v inej zbrani, ale bolo to zvláštne, lebo na ostatných strieľal ostrými, aj auto ostalo prestrelené,“ spomína ďalej Vincent Fratrič.

Ten skončil po streľbe v nemocnici, keďže prišiel dočasne o sluch.

Vyšetrovanie masakra trvalo polícii takmer rok. Zložité bolo nielen počtom mŕtvych, ranených, ale aj množstvom škôd, ktoré streľba spôsobila. Polícia nechala spraviť osem pitiev aj zložité znalecké dokazovanie z odboru balistiky. „Páchateľ si vzal motív do hrobu, nepreukázalo sa, že by mal s obeťami predtým problémy. Bol utiahnutej povahy, nerozprával o svojich problémoch,“ povedal vyšetrovateľ pred pár rokmi týždenníku Plus 7 Dní.  Dodal, že Harman mal jedného blízkeho priateľa, ktorý však už v čase skutku nežil. Keďže sa preukázalo, že páchateľom bol Harman, ktorý zomrel, trestné stíhanie bolo zastavené.