Štefan z Budče rozštvrtil svoju ženu Agátu (†39): ŠOKUJÚCE slová bývalého kriminalistu!

Prípad sa odohral 10. marca v rodinnom dome v obci Budča, kde malo dôjsť medzi manželmi k prudkej hádke. Manželia do seba navzájom strčili, pričom žena spadla na zem, Štefan sa na ňu vrhol a udusil ju.

Priniesol fóliu a telo manželky začal rezať. Na porciovanie si najprv zobral kuchynský nôž, ten mu však nestačil a tak mal siahnuť po elektrickej píle.

Časti tela mal naložiť do troch 10-litrových vedier, ktoré následne odložil v garáži až do ďalšieho dňa. Na druhý deň mal vyhadzovať jednotlivé časti tela z auta na rôznych miestach Slovenska. Žiadne sa však dosiaľ nepodarili nájsť.

Ako vysvetľuje Matej Snopko, existuje niekoľko možností, prečo sa páchatelia nechcú priznať, kde je mŕtvola. Sú tu napríklad takí, ktorí si myslia, že ak neexistuje mŕtvola, tak tým pádom nedošlo ani k vražde a nemôžu byť odsúdení.

"Ak by sa aj telo skutočne nenašlo, nie je pravda, že ho preto nemôžu odsúdiť. Sú prípady, kedy boli odsúdení aj vrahovia bez mŕtvoly. Za socializmu sa tomu bránili, lebo je to hazardné, ale dnes sú aj také prípady,” hovorí bývalý kriminalista.

Druhou možnosťou je, že niektorí páchatelia sú pod vplyvom drog a alkoholu a sami nevedia, kde kúsky tela pohádzali. Tiež sú tu tí, ktorí po porade s advokátom nevypovedajú, na čo majú právo. “Veď ako hovoria aj kriminalisti - kto pri výsluchu nič nehovorí, nič nepokazí,” poznamenáva Snopko. Zriedkavo sa vyskytnú aj páchatelia, ktorých vražda a štvrtenie tak vyčerpá, že si nepamätajú všetky okolnosti, možno aj to, kam rozhádzali časti tela.

“Jedna vec je niekoho zabiť, to je tá ľahšia časť, no čo ďalej? Niekto telo ešte rozštvrtí, pretože je na zavraždeného tak nahnevaný, alebo to urobí účelovo - lepšie sa to skladuje a preváža, ale je to veľmi náročné. Je to predsa len telo človeka, s ktorým ste žili, milovali ste ho, teda je veľmi ťažké pozerať sa mu do tváre a pri tom mu rezať hlavu,” poznamenáva. Výpoveď je podľa neho jedna vec, no kto vraždí, tak môže pokojne aj klamať. Preto netreba veľmi dôverovať výpovediam páchateľov alebo podozrivých a je nevyhnutné ich starostlivo preverovať. Klamstvo oproti vražde je totiž naozaj len maličkosť.

Podľa Snopka je viacero možností, čo môže páchateľ urobiť s telom - môže ho niekde zakopať, zaťažiť sieťou a hodiť do rieky. Vo svete sa tiež vyskytli prípady, že mŕtvoly vyhádzali z vrtuľníka nad morom, čo je neporovnateľne lepší spôsob ako ich niekde schovávať v záhrade.

“Ale vražda nikdy nie je dobrým nápadom, lebo v danej chvíli sa vám to síce vidí ako riešenie istého problému, ale je to nevratný proces. A vy neviete čo sa stane - či to nájde zver, stačí aspoň niečo, alebo turista, poľovník dieťa, či hubár. Aj keď telo zakopete, prší a postupne sa zosúva pôda,” ozrejmuje odborník s tým, že v dnešnej dobe na Slovensku je takmer nemožné zbaviť sa mŕtvoly.

Tvrdí, že je veľmi málo pravdepodobné, že by sa telo nenašlo vďaka tomu, že ho zje zver - tá ho skôr rozvláči. Druhá vec je, že pozostatky tela nie sú biele, ale, podľa štádia rozkladu, niekedy ide o žltosivú hmotu podobnú blatu, takže bežný človek si to mnohokrát ani nevšimne. “Ešte v krajinách, kde je more alebo hlboké lesy, tak sa to dá nejakým spôsobom ukryť, ale u nás je málo pravdepodobné, že by sa telo nenašlo, keď ho rozhádzal,” myslí si.

“Neviete čo sa odohráva v hlave tohto nešťastníka. Nie je to profesionálny zločinec, ale chlap, ktorý zaskratoval. Nevieme zmapovať jeho terajšie myslenie a navyše mu ho aj modifikuje advokát. Teraz je na detektívoch a vyšetrovateľoch, aby sa skúšali naladiť na nôtu myslenia takéhoto človeka, ktorý spáchal niečo tak deštruujúce pre jeho rodinu i preňho samotného,” dodáva skúsený kriminalista Matej Snopko.