POHREB dievčat z nehody na Spiši: Rozlúčil sa s nimi aj pápež!

Plač a obrovský zármutok ovládol Starú Ľubovňu. Všetci žialili za šikovnými a talentovanými gymnazistkami, ktoré tragicky zomreli pod kolesami autobusu. Lucka (†17), Sofia (†18) a Katka (†17) skonali v mladučkom veku, celý život mali pred sebou. Osudnou sa im stala cesta na diecézne stretnutie s biskupom Františekom Trstenským. Práve on bol jedným z koncelebrantov archijerejskej svätej liturgie v Chráme Matky ustavičnej pomoci pri Kláštore redemptoristov v Starej Ľubovni, kde sa v stredu 10. apríla o desiatej hodine začali pohrebné obrady.

S dievčatami sa prišli rozlúčiť stovky ľudí, ktorí prichádzali na miesto už trištvrte hodinu pred samotným obradom v kostole. Hlavným celebrantom bol prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Jonáš Maxim. V homílii sa prihovoril aj spišský rímskokatolícky diecézny biskup F. Trstenský, ktorý sa vyjadril, že táto strata zatriasla všetkými: "Pozývam vás k postoju viery, nádeje a lásky. Krehkosť života nám ukazuje, aké dôležité sú ľudské vzťahy. Aké dôležité je každé ráno povedať "vďaka ti Pane za dnešný deň" a každý večer "vďaka za tento prežitý deň". Drahí rodičia, vaše dcéry verili, že Kristus jej svetlom pre ich životy. Pevne verím, že teraz sú v jeho prítomnosti. Keď prídu chvíle náročné a spomienky bolestivé, poproste dobrého Pána o svetlo a silu. On vám ju dá."

Ako odznelo počas poslednej rozlúčky, Lucka chcela byť lekárkou, bola veľmi citlivá, pokojná a mimoriadne skromná. Veľa času venovala modlitbe a preto niekedy meškala na vyučovanie. Mala rada prírodu a Tatry, bola náruživou hubárkou i bežkyňou. Krok za krokom si plnila cestovateľské sny. Milovala rozhovory s mamkou i sestrou a príjemne sa cítila so starými rodičmi. Náruživo čítala, počúvala knihy a recitovala. Len pred niekoľkými dňami zvíťazila v okresnej súťaži Hviezdoslavov Kubín. Spev jej tiež prirástol k srdcu. Tento mesiac sa chystala ukončiť vodičský kurz.

Sofia túžila byť učiteľkou alebo právničkou. Vždy akčná a o všetko sa zaujímala. Chcela robiť veľa vecí naraz a potom sa hnevala, že to nestíha. Bola nadmieru svedomitá, obetavá a vynikajúca študentka. Čo si raz zaumienila, to aj splnila, sršala z nej energia. Milovala ľudí, hudbu a kultúru. "Svoj mimoriadny spevácky talent odmalička rozvíjala v ZUŠ. Výnimočný hlasový rozsah v spojení s pracovitosťou a vytrvalosťou jej priniesli desiatky ocenení v celoslovenských i medzinárodných súťažiach, naposledy z Malty. Vždy túžila po malom nahrávacom štúdiu, čo sa jej aj splnilo," odznelo počas omše.

Katka sa tešila zo života a mala veľké plány. Chcela študovať medicínu, byť úspešnou a obetavou lekárkou. Vzhliadala k Bohu, pravidelne chodila na duchovné stretnutia, turistiku s kaplánmi i na adorácie. Milovala prírodu, zvieratá a umenie. Úspešne absolvovala ZUŠ - výtvarný odbor. Svedčia o tom jej obrazy plné kvetov, zvierat a prírody. Venovala sa tiež športu, basketbalu. Bola členkou mládežníckeho parlamentu pri Centre voľného času, rada a často pomáhala ako dobrovoľníčka. Bola veľkou fanúšičkou hokeja a formule.

Zádušnú omšu prenášali v priamom rozhlasovom prenose kresťanské rádio a dve lokálne televízie. Smútočným hosťom sa prihovoril aj Svätý Otec František, ktorého informovali o smutnom konci nehody mladých ľudí mieriacich na diecézne stretnutie mládeže. "Uisťuje vás preto v tejto ťažkej chvíli o svojej otcovskej blízkosti, odovzdáva vyhasnuté mladé životy Božiemu milosrdenstvu a vyprosuje duchovnú útechu príbuzným a všetkým, ktorých táto strata zasiahla. Jeho svätosť, v modlitbe, aby všetkým zažiarilo svetlo vzkrieseného a aby ostala pevnou viera, ktorá dáva istotu, že naši drahí zosnulí nás predchádzajú do nebeskej vlasti, udeľuje všetkým apoštolské požehnanie útechy," prečítal jeho list biskup Fratntišek Trstenský.

Riaditeľ cirkevného gymnázia Pavol Chmeliar sa tiež vyjadril k tragickej udalosti. Všetky tri dievčatá tam študovali a poznal ich. Nazval ich svojimi školskými dcérami: “Aj keď bola každá iná, mali spoločné črty. Boli skromné, nenápadné, nepotrebovali byť stredobodom pozornosti.” Rozplakal sa počas príhovoru, keď na ne spomínal a rozprával o ich výnimočných vlastnostiach. “Šiesty apríl bude pre školu odteraz Pamätným dňom,” uviedol o dátume strašnej smrti svojich študentiek.

Priestor dostala aj kamarátka zosnulých Monika. Pri Lucii spomínala jej humor a zápálenie, ktorej sa hlas zvýšil len keď sa smiala: “Inak nás len upokojovala.” Rozprávala o ich spoločnom zážitku počas dovolenky pri mori: “V energii večera si radosť tancom pretvorila. Ráno si ťažila krásu morského dna, len nohy ti vždy trčali z mora a v rukách mušle. Ty si nás vždy podržala a my si ťa teraz podržíme v našich spomienkach."

O Sofii vravela ako anjelovi s ľudskou tvárou, hlasom nehy s veľkým srdcom, dobrotou, milosťou, láskou - žena smejúca sa očami a čistá ako biela ľalia: “Očarila si naše srdcia, sestrička naša. Celá si krásna, priateľka naša. Vždy, keď budeme spievať chválospevy, pripájaj sa k nám.”

Katku nazvala “náš kvet, ktorý je už krok pred nami, no stále s nami.” Spomínala, že im stále vyčarila úsmev na tvári: “Jej prítomnosťou sme aj my rozkvitali. A jej ochotou sme boli stále obohacovaní. Jednoduchosť, ktorá sa v nej skrývala, tvorila najväčšiu krásu jej duše a srdca.” Dodala, že pre mnohých bola ako sestra. V očiach malých detí, ktorým robila animátorku, bola ako matka, ktorá vedela vnímať ich svet: “Bola pre nich tou, ktorá ich zodvihla v každom momente. Jej prítomnosť bola ako tichý svet ochrany. Dnes si náš triedny anjel strážny.”

V závere sa prihovorila všetkým trom zosnulým: “Milované! Neostala po vás prázdnota, ale miesto, ktoré je vďaka vám plné. A zvyšok nechávame na Boha. Nech sa o nás postará, podľa svojho plánu. Lucka, Sofia a Katka! Rozprestrite krídla a odleťte kam vás Boh bude viesť. Ľúbime vás!"

Po skončení liturgie pokračovali pohrebné obrady v chráme tak, ako bývajú v byzantskom obrade vo Svetlom týždni. Preto aj mali všetci kňazské rúcha v bielej farbe.

Po skončení omše prešiel smútočný sprievod prešiel popri základnej škole, ktorú dievčatá navštevovali a viedol na nový cintorín. Po záverečnej rozlúčke v latinskom obrade nasledovalo uloženie zosnulých do hrobov vykopaných vedľa. Keď spúšťali rakvy do jamy, ozval sa obrovský nárek. Ten sa z dôvodu, že tam boli mikrofóny s ozvučením, šírili celým cintorínom.

Biskup Trstenský v tri dni po nehode uviedol, že sa osobne stretol so šoférom autobusu a jeho najbližšou rodinou. "Ťažko znášajú celú situáciu. Prosím o modlitby aj za neho.” Nehoda sa stala v sobotu ráno po tom, ako z autobusu s cestujúcimi zo Starej Ľubovne vystúpili jeho pasažieri, ktorí chceli koordinovane prejsť na druhú stranu cesty k vstupu do cirkevného mestečka v Spišskej Kapitule. Zo zatiaľ neznámych dôvodov sa autobus pohol, vodič iba zúfalo rozhadzoval rukami. Ladislav (60) strávil noc v policajnej cele, na druhý deň ho prepustili. Je v starostlivosti psychológov a lekárov vo veľmi ťažkom duševnom stave.