Smutné výročie: Takto vyzerá Tibor Polgári. Pred 32 rokmi začal krvavý masaker v Leopoldove

Pred začiatkom verejného zasadnutia Krajského súdu v Bratislave bolo na chodbe, ktorá vedie k pojednávacej miestnosti, rušno. Všetci boli zvedaví, prečo muž odsúdený na doživotie žiada obnovu konania.

Keď sa blížila eskorta s Tiborom Polgárim, takmer celá chodba stíchla. Ľudia sledovali s nemým úžasom príchod muža, o ktorom by ste možno na prvý pohľad nepovedali, že ide o brutálneho vraha, ktorý má svedomí tri ľudské životy. Spoločnosť mu robili po zuby ozbrojení príslušníci ZVJS. Zrejme z obavy o jeho správanie mal viditeľne zostarnutý muž okrem pút na rukách putá aj na nohách, tzv. medveďa. V rukách po celý čas držal zväzok papierov formátu A4 a ochranný obal na okuliare na čítanie.

Pomalým krokom sa celá eskorta blížila do pojednávacej miestnosti. Zakuklenci z neho ani na sekundu nepustili oči. Sledovali každý jeho krok a jeho správanie. Pri najmenšej odchýlke boli pripravení zasiahnuť. Na doživotie odsúdený Tibor Polgári na pojednávaní tvrdil, že je rozpor v spôsobe dokumentovania jednotlivých dôkazov na hlavnom pojednávaní z roku 1993 v prípade masakra v Leopoldove. Výpoveď spoluobžalovaných má byť podľa neho zle zadokumentovaná. Na pojednávaní vraj zazneli úplne inak, ako je uvedené v zápisnici. Počas pojednávania sa ospravedlnil rodinám zavraždených dozorcov z Leopoldova.

Po prestávke, ktorú si zobral senát Krajského súdu v Bratislave, bolo rozhodnuté. Tibor Polgári, muž, ktorého meno je synonymom pre jeden z najtemnejších momentov v slovenskej justičnej histórii, zostáva tam, kde podľa mnohých patrí – za mrežami. Tibor Polgári, strojca spomínaného masakra, je dnes najdlhšie trestaným väzňom na Slovensku, a hoci sa snažil o obnovu konania, Krajský súd v Bratislave mu dal jasnú odpoveď – jeho žiadosť bola zamietnutá!

„Som sklamaný. Na tom celom prípade mali podiel aj dozorcovia. Vymenili dozorcov tam na bráne a pri tom to neprekážalo,“ povedal Polgári, keď opustil pojednávaciu miestnosť. Čo to malo znamenať, sme sa nedozvedeli, lebo viac už nepovedal. Polgári, ktorý bol pôvodne odsúdený na deväť rokov za vydieranie, sa neskôr zapísal do histórie ako vodca najbrutálnejšieho pokusu o útek, ktorý otriasol celým národom.

Predchádzala mu amnestia prezidenta ČSFR Václava Havla v januári 1990. Po nej došlo v Nápravnovýchovnom ústave Leopoldov v okrese Trnava k nepokojom, ktoré vyústili do vzbury väzňov. Odohrala sa 28. marca, písal o tom portál vtedy.sk. Vo väznici bolo v čase vzbury približne 2 500 odsúdených, z ktorých väčšina bola zaradená do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Viac ako 200 z nich si odpykávalo dlhoročný trest odňatia slobody za vraždu, 170 za znásilnenie, 370 za lúpeže, 320 za krádeže veľkého rozsahu. Týchto odsúdených sa amnestia vtedajšieho prezidenta Havla netýkala. To sa väzňom nepáčilo a zorganizovali vzburu. Cítili sa ako obete komunizmu a z počiatočných 4 požiadaviek, ktoré na vedenie väznice mali, bolo zrazu 19. Žiadali napríklad aj odpustenie 2/3 trestu pre všetkých odsúdených. Nezabudnime, že išlo väčšinou o nebezpečných páchateľov. Vzbura trvala 5 dní a nakoniec bola tvrdo potlačená.

K hlavným aktérom patril aj vtedy 30-ročný Tibor Polgári, ktorý si odpykával 9 rokov za vydieranie. Keď mu nevyšlo prepustenie na amnestiu a vzbura bola potlačená, dohodol sa so skupinkou väzňov, že utečú. Akciu začali nenápadnou prosbou o odovzdanie listu. Keď im dozorca František Sloboda otvoril celu, Polgári s komplicom Milošom Urigom ho dobodali na smrť. Oslobodili ďalších zo skupiny a dostali sa do kancelárie, kde napadli dozorcov preberajúcich službu. Vzali im uniformy, zviazali ich a surovo zmlátili.

Vďaka uniformám a kľúčom sa dostali až na operačné stredisko, kde zabili ďalších 4 strážcov a zmocnili sa zbraní. Ich plánom bolo utiecť cez Poľsko až do Austrálie. Dostali sa na slobodu, prepadli okoloidúceho šoféra a ukradli mu auto. Jeho riadenie však nezvládli a už pri Trnave mali nehodu. Šoféra, ktorý im zastavil, mysliac si, že ide o nešťastníkov, ktorí havarovali a potrebujú pomoc, obrali o auto tiež. Zmätení blúdili Trnavou, až kým im nedošiel benzín. Nasadli preto na vlak, ktorý na ich smolu išiel späť do Leopoldova. Vtedy už na nich bolo vyhlásené rozsiahle pátranie. Vo vzduchu lietali helikoptéry. Na slobode vydržali 20 hodín.

Hlavní aktéri boli odsúdení na doživotie, ostatní dostali mnohoročné tresty. Väčšina z nich už bola prepustená, ale tragédia sa dotkla aj ich životov po návrate do spoločnosti. Napríklad Bartolomej Botoš tragicky zahynul pod kolesami vlaku.

Prečítajte si tiež: