Smrť troch gymnazistiek zo Spiša: Kde bol otec jednej z nich v čase nehody a čo sa dialo?

Lucka (†17), Sofia (†18) a Katka (†17) zo Starej Ľubovne zomreli po tragickej nehode pri Spišskej Kapitule. Dievčatá so silnou vierou v srdci mali namierené na stretnutie so spišským biskupom. Od vytúženej chvíle ich delilo iba pár metrov. Stačilo po vystúpení z autobusu prejsť cez cestu k bráne do cirkevného mestečka. No práve vo chvíli, keď sa zhromaždili pred vozidlom, sa autobus z neznámych príčin pohol dopredu a narazil do skupinky desiatich mladých ľudí. Pre tri dievčatá sa zrážka stala osudnou, zostali zakliesnené pod kolesami. Štvrtá zranená skončila v košickej nemocnici, ďalších šiestich s rôznymi poranenia ošetrili v okolitých nemocniciach. Lekári sa museli postarať aj o vodiča, ktorý bol v ťažkom šoku a doteraz udalosť nesie veľmi kruto.

Zosnulé dievčatá zomreli zmierené s Bohom. Deň predtým sa totiž vyspovedali a po nehode k nim pribehol aj mladý kňaz Andrej Branický, ktorý im podal pomazanie chorých. Zranené boli vtedy ešte pri vedomí a komunikovali s ním. Zostal s nimi až do ich posledného výdychu, čo ocenil aj biskup František Trstenský: “Som hrdý za nich. Utekali pre olej a udelili im pomazanie chorých. Dievčatá boli ešte pri vedomí, ešte sa s kňazmi rozprávali pod kolesami autobusu. Je to tragédia, ale aj vďačnosť za tých, ktorí boli pri nich, za obetavých kňazov, ktorých mám. Ale aj záchranárom a hasičom, ktorí robili, čo vládali.”

Mladý kňaz A. Branický sa prihovoril príbuzným na poslednej rozlúčke so zosnulými počas archijerejskej svätej liturgii, ktorú viedol prešovský arcibiskup a metropolita Jonáš Maxim a koncelebroval mu spišský diecézny biskup František Trstenský: „V posledných dňoch veľakrát prišla otázka – prečo? Keď som sa však modlil, prichádzala mi otázka – kam? Kam odišli naše dievčatá? Kam smerovali ich životy tu na zemi? Kam nás ťahali? Ich modlitby a spôsob života, kam nás ťahali tu na zemi? A kam nás ťahajú teraz? Ťahajú nás, aby sme pozerali na nebo, aby sme pozerali na Ježiša, aby náš život oddnes mal zvlášť správny smer. Tam, kam smerovali ony. Dievčatá sú doma.“

Lucka a Sofia pôsobili v Spoločenstve Skala, ktoré patrí ku staroľubovnianskej gréckokatolíckej farnosti. Prihovoril sa zaň kňaz Peter Horvát a povedal, že keď sa dopočuli o tragédii, práve boli na konferencii pre mužov a bol tam aj Sofiin otec Michal: “Nikdy som nevidel väčšiu bolesť ako v jeho tvári. Ďakoval som Pánu Bohu, že sme spolu. Lebo tá bolesť sa rozdelila medzi všetkých tých chlapov."

Dodal, že každé z mien zosnulých má svoj význam - Sofia znamená múdrosť, Lucia svetlo, Katarína čistotu: "Mne sa to veľmi silno spája s tými múdrymi pannami, čistými, ktoré mali svetlo. Keď Ježiš prišiel neočakávane, neprekvapil ich. A Ježiš prišiel teraz neočakávane, nikto nečakal, že príde, ale ony boli pripravené. A toto je pre mňa tá odpoveď na veľkú otázku – prečo. Lebo boli pripravené, pripravené na nebo.” Podľa neho smrť týchto dievčat v deň najväčšieho rozdelenia Slovenska, teda v deň volieb, spojila celé Slovensko.