SMRŤ Milana Lučanského: Ako je to s posmrtnou ryhou na jeho krku po obesení?

Generál Lučanský sa mal obesiť v prešovskej väznici na teplákovej bunde na poschodovej posteli tri dni pred koncom roka 2020. Nehybného ležať ho našiel pri rozdávaní večere príslušník väzenskej stráže.

Ihneď privolal pomoc, podarilo sa ho oživiť a v kritickom stave ho záchranári previezli do prešovskej nemocnice. Tam skonal na druhý deň. Už po pár hodinách sa vyrojilo množstvo konšpirátorov s tvrdením, že generála zbili dozorcovia.

Odvtedy prípad vyšetroval Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) Ministerstva vnútra SR a jeho smrť preverovala aj špeciálna komisia, ktorú zriadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Komisia nezistila, že by mu zranenie spôsobila iná osoba a podobne rozhodol aj vyšetrovateľ ÚIS. Ten ukončil vyšetrovanie v tejto trestnej veci pred pár dňami a vydal rozhodnutie, ktorým trestné stíhanie zastavil. Viac čítajte TU:

Poškodení, teda pozostalí, namietajú vyšetrovanie a naznačujú, že svedkovia boli "vyškolení", ako majú vypovedať. "Keď raz povedia pravdu, ako sa to celé stalo, veríme, že jedného dňa vyjde pravda na povrch," uviedol syn nebohého Adam. 

Najväčšie otázniky v prípade vraj vyvoláva znalecký posudok, v ktorom sa konštatuje smrť obesením, no stopy po obesení sa na krku nebohého "neobjavili".  No podľa nami oslovenej súdnej znalkyne ryha po obesení "nemusí byť, ak bola škrtidlom mäkká a široká tkanina a môže sa objaviť až po smrti."

Podľa ďalších znalcov a patológov sa diagnóza obesenia stanoví vonkajšou aj vnútornou prehliadkou. Čo dokazuje obesenie aj bez viditeľnej vonkajšej ryhy? Čítajte v popise fotky v GALÉRII.

Bývalého policajného prezidenta policajného zadržali, keď sa dobrovoľne vrátil z Chorvátska a prišiel vypovedať. Návrhu prokurátora na jeho uväznenie pre obvinenie z korupcie v kauze Judáš vyhovel špecializovaný trestný súd. Z uznesenia, ktoré máme k dispozícii, vyplýva, že rozhodol o jeho umiestnení do kolúznej väzby v Ústave na výkon väzby v Prešove. Bolo to na Mikuláša, 6. decembra. 

Lučanský už tri dni po vzatí do väzby utrpel zranenie oka za záhadných okolností. A práve to sa stalo živnou pôdou pre rôzne konšpirácie. Vraj ho zbili štyria bachari, museli ho dlho operovať v ružomberskej nemocnici a tam ho previezli preto, lebo primárom oddelenia je blízky človek premiéra Igora Matoviča. Prečo ho v skutočnosti previezli práve do Ružomberka čítajte nižšie. 

Z Ružomberka ho previezli do trenčianskej nemocnice, tam bol pre zlý psychický stav pozorovaný. Pred opätovným návratom do prešovskej väzby sa Lučanský  prostredníctvom advokáta poďakoval nielen zdravotníkom, ale aj príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže za korektný prístup. O dozorcoch v prešovskej väznici a v trenčianskej väzenskej nemocnici povedal: "Chlapci sú zlatí!"

Dozorcovia sa voči fámam o tom, že Lučanského niektorí z nich zbili, ohradili. Povedali nám, že v čase, keď sa generál prvý raz zranil už tri dni po uväznení, slúžil na oddelení len jeden dozorca na chodbe, takzvaný chodbár, a jeden referent: “Informácie o tom, že ho zbili štyria, sú smiešne.”

Lučanský vtedy tvrdil, že sa v noci nešikovne pošmykol na šľapke a okom dopadol na rám kovovej postele. Keď sa prevalilo, že je zranený, ihneď sa rozhodlo o jeho prevoze do prešovskej nemocnice:“Mal tlak v oku celý deň, zakrvácané viečko, no zranenie podceňoval a vravel, že to nič nie je. Až popoludní sa sám žiadal na lekárske ošetrenie, lebo vraj kľukoval a zhoršilo sa mu to.”

Z lekárskeho prostredia vieme, že to bol práve lekár z očno-nosno-ušného oddelenia, ktorý po viacerých vyšetreniach rozhodol, že ho musia transportovať do ružomberskej vojenskej nemocnice. “Lebo len dvaja lekári vedeli v tej chvíli spraviť taký zákrok, jeden v Ružomberku a druhý v Bratislave. A v Prešove nechceli riskovať oslepnutie, tak ho hneď viezli na operáciu,” uviedol náš zdroj. No a do ružomberskej vojenskej nemocnice ho viezli obyčajní príslušníci väzenskej stráže. “Tí  by ani dieťa pred školou nezbili, nieto generála,” opisuje ďalší človek z prostredia väznice. 

 
Na margo lekárskej správy z 90-minútovej operácie, ktorá unikla do médií a podľa ktorej mal Lučanský očnú buľvu zatlačenú smerom k nosnej prepážke, skúsený primár z centrálneho príjmu Univerzitnej nemocnice v Bratislave Július Hodossy uviedol, že zo správy vyplýva, že zranenie mohlo vzniknúť tak, ako Lučanský popisoval.

Podľa neho ak by bol zbitý alebo dokopaný, nemal by zranené iba oko, ale minimálne aj jeho okolie a iné časti tela. Bitku vylúčili aj lekári z trenčianskej väzenskej nemocnice, kam ho po operácii previezli. Odtiaľ potom znovu putoval do Prešova, dva dni pred Vianocami. O týždeň na to spáchal samovraždu, hoci o jeho väzbe ešte mal rozhodovať Najvyšší súd.