SMRŤ boxeristu Petra (†45): Šokujúci list Zuzany z basy svokre, mame nebohého. Budete híkať!

Peter túžil po šťastnom rodinnom živote so svojou ženou Zuzanou a synom Matejom (10). No zomrel rukou práve tej, ktorú najviac miloval. Jeho životná láska ho podľa polície bodla ostrým predmetom rovno do srdca vo chvíli, keď spal. Tragédia sa stala koncom júla v byte, ktorý mal Peter prenajatý. So Zuzanou totiž isté obdobie plánovali rozvod, mladá žena totiž bojovala s alkoholom. Svojho muža vyhodila z domu, kde spoločne aj s jej rodičmi bývali a do ktorého aj spoločne investovali. No pár dní pred tragédiou jej Peter odpustil, ona žiadosť o rozvod stiahla a pokúšali sa dať znova dokopy. Políciu zalarmoval sám športovec. Lenže Zuzana zamkla dvere bytu aj bezpečnostné vchodové dvere. Musel rozbiť sklenenú výplň dverí, preliezť cez ne do chodby, aby sa dostal k mobilu. Pritom si dorezal slabiny. Záchranári sa k nemu nevedeli dostať, preto vošli dnu hasiči cez okno. No sekundy ubiehali a Peter masívne krvácal a upadal do bezvedomia. Zomrel o pár hodín neskôr v nemocnici. Zuzanu našli nadránom policajti na cintoríne na hrobe svojho otca, celú krvavú. V čase nešťastia bol ich synček s Petrovou mamou v Čechách.

Komu volal Peter ešte pred záchranármi? 

Pred volaním na tiesňovú linku však Peter zatelefonoval svojej žene. “Hovorili spolu 50 sekúnd, nevieme, o čom,” vraví užialená matka nebohého Jana Kosarová (69). Práve k nej má vnúčik najlepší vzťah, sám vyslovil prianie, že chce žiť u nej a ona sa s veľkou láskou podujala o neho s postarať. Chlapčekovi najprv povedala, že ocko zomrel na infarkt a až neskôr úplnú pravdu. “Ale vštepujem do neho, že na svoju mamku nesmie zanevrieť, nie je správne čo urobila, ale že jeho mala rada, tak, ako vedela, a preto jej musí odpustiť,” prekvapuje bývalá učiteľka v škôlke Jana. Jej malá sirôtka sa u nej upokojila: “Matej má u mňa istotu, v noci sa príde pritúliť, často spomína na otca.” Vnúčikovi zariadila vlastnú izbu, v ktorej má všetko, čo potrebuje. Dominuje jej ďalekohľad - posledný darček od otca. Nechýba jeho fotka s čiernou páskou, pri ktorej denne horia sviečky. 

Jana má v sebe nesmierne dobro, svojej neveste už dávno odpustila. Dokonca sa dokáže denne pozerať na jej tvár na obraze, ktorý má v izbe zavesený. “Pýtajú sa ma, ako sa môžem pozerať na vrahyňu svojho syna. Lenže ja sa pozerám na svojho syna, aký bol kedysi šťastný. Ak niekoho ovládne zlo, treba sa za neho pomodliť,” vysvetľuje. Len nechápe, ako mohla druhá Matejova babka, bývalá notárka, odmietnuť vydať vnúčikovi jeho vlastné veci. “Nedala mu ani hračky, ktoré som mu ja kupovala, ani jeho detskú izbu, ani jeho oblečenie,” šokuje. Preto musela Matejovi všetko kúpiť. Našťastie, veľa dobrých ľudí jej pomáha. Mesto, sociálka a najmä kamaráti Petra, ktorým veľmi ďakuje.  S ich pomocou sa jej podarilo presťahovať z garsónky do jednoizbového bytu, z finančnej zbierky si ho zariadili. 

Čo napísala Zuzana svojej svokre z basy? 

Jana, ktorá všetky svoje sily vynakladá na to, aby sirote zabezpečila pokoj, starostlivosť a lásku, iba krúti hlavou nad listom, ktorý jej nevesta Zuzana poslala: “Vyhráža sa mi trestným oznámením, že som jej vraj ukradla veci z bytu, ktorý mal syn prenajatý a ktoré tam ona nanosila. Veď som ho musela vypratať a uvoľniť! Brala som veci po svojom synovi, to im ich ja, chorá žena, mám ísť odniesť? Neopýta sa na Mateja, ani sa neospravedlní, nie je u nej žiadna pokora.”