Šialený rozsudok: Alexia (11) musí od mamy do ústavu, aby sa naučila milovať svojho otca

Všetci dúfali v zázrak, no nastala krutá realita! Zhrozená Alexia žijúca s mamou a tromi súrodencami vo veľkom rodinnom dome v Brne sa musí podvoliť súdnemu rozhodnutiu a ihneď nastúpiť do ústavu! Podľa rozsudku brnianskeho krajského súdu ju tam budú pol roka pripravovať na budúci život s otcom. Lebo sa s ním odmietala stretávať. Má z neho panický strach. Videla totiž, ako napadol jej mamku a ako ju znásilňoval. A sudca to vyhodnotil tak, že matka nevie dcéru pripraviť na stretnutia s otcom a preto ju na to musia pol roka pripravovať v ústave. A potom hajde žiť s otcom a jeho ženou do Prešova. Do cudzieho prostredia, kde nemá žiadne citové ani iné väzby.

Dievčatko je zdrvené. Jej prvá otázka po doručení kontroverzného rozsudku, ktorý očakávali pred Vianocami, bola, dokedy bude musieť byť v ústave. “A že kedy nás uvidí, čo bude s jej izbičkou. Povedali sme jej, že ju bude čakať prázdna, kým sa k nám nevráti,” vraví Alexiina mama Ajka (44) pochádzajúca z Prešova. “Je otrasné, že v dnešnej demokratickej spoločnosti nikto nebral do úvahy názor takmer 12-ročnej slečny. Jej vôľu nerešpektuje ani súd a ani jej otec,” nechápavo krúti hlavou mama. Nerozumie tomu, ako sa môže chcieť otec takto mstiť cez dieťa. 

Ako reaguje on? Čítajte na ďalšej strane.

Otec Jozef (39) z Prešova sa odmieta k celej záležitosti vyjadrovať. Čo je však ešte zarážajúcejšie je to, že matka netuší, či svoju dcéru ešte vôbec uvidí. “Súd dospel k záveru, že je teraz predčasné rozhodovať o styku maloletej s matkou od 1. 7. 2020. Z dokazovania vyplynulo, že vzťah maloletej s otcom bude trebe prehĺbiť,” napísal v rozsudku sudca Jiří Zrůst. Pritom od novembra o svoju dcéru neprejavil žiaden záujem, dokonca jej na Vianoce neposlal ani len pozdrav a na dohodnuté stretnutie bez ospravedlnenia neprišiel. No zato jeho dcéra pred plánovanou schôdzkou celú noc tŕpla strachom. A doteraz za každé odmietnutie Alexie stretnúť sa s otcom vyrubil súd matke pokutu 5-tisíc korún českých. No na ľubovôľu otca súd ponechal styk matky s dcérou po prvom júli. A keď jej to on neumožní, žiadne sankcie mu nehrozia!

Alexia nastúpi do krízového centra v stredu dopoludnia, sprevádzať ju bude celá rodina. Ale mama sa obáva negatívnych následkov na psychiku Alexie po tomto rozhodnutí. Dievčatko sa totiž navyše intenzívne pripravuje na talentové skúšky, chce byť baletkou. No v ústave na to nebude mať vytvorené podmienky. “Na talentové skúšky ju vraj má sprevádzať pracovník ústavu. V splnení sna stať sa baletkou som ju roky podporovala, chodievali sme na rôzne vystúpenia. A teraz, keď potrebuje podporiť tréning, má byť zavretá v ústave,” dodáva Ajka. 

Svoju dcéru, ktorá je jednotkárka, pripravila sa rozlúčku v škole a s kamarátkami: “Zhrozená triedna učiteľka sa vyjadrila, že otec sa tento školský rok vôbec nezaujímal o prospech a správanie dcéry. Celá trieda dúfa, že Alexinka sa rýchlo vráti a že ju zatiaľ budú mať možnosť vidieť, navštíviť. Je to pre nich šok.” Školáčka musela odovzdať učebnice, zbaliť sa a musí nastúpiť do centra. Zatiaľ netuší, kedy sa bude môcť stretávať s rodinou a za akých podmienok. Matka v utorok odovzdá dcéru s tým, aby vedela, kedy ju znova uvidí: “Vraj sa má zbaliť ako do školy v prírode.” Alexie svoj ostatný deň v rodine, medzi milovanými, strávila podľa svojho priania. Odzdobila vianočný stromček, ktorý je symbolom nehasnúcej nádeje. “Dúfame, že po odoslaní ústavnej sťažnosti o zastavení rozsudku sa Alexinka vráti ku mne a svojim súrodencom,” vraví s plačom Ajka. 

Psychológ Tomáš Novák vyhotovil posudok o Alexiinej psychike.

Mama Alexie nám preposlala list, ktorý dostala včera od zástupkyne riaditeľa rosickej základnej školy Jaroslava Kroupová: “Vôbec toto rozhodnutie nechápem. Spomínam si, ako som vás prvý raz stretla v autobuse s malou Alexinkou na rukách, pretože bolo skoré ráno a vy ste ju viezla do škôlky do Brna, pretože pre malú nebolo v Rosiciach miesto. Obdivovala som vašu vnútornú silu a trpezlivosť, s ktorou ste sa k nej prihovárala po celú dobu cesty. Viem, že ste sa vždy o deti pekne starala a ako matka si neviem predstaviť, že by mi súd vzal dieťa o ktoré sa dobre starám.” 

Podľa psychologického posudku Tomáša Nováka, ktorý máme k dispozícii, Alexia pri rozhovore o otcovi prejavila rýchlo nastupujúce rysy úzkosti. Podľa neho v jej prejave však nie sú známky príznakov, ktoré bývajú zahrňované do charakteristiky takzvanej traumy zavrhnutého rodiča. Teda sa nedá povedať, že by bolo dieťa manipulované proti otcovi. Zjavné je jednoznačné zakorenenie v rodine matky a dobrý vzťah ku všetkým členom tejto rodiny. Rozhodne nechce prejsť do starostlivosti otca: “Nátlak na maloletú by mohol vyvolať zvýšené riziko psychosomatických ochorení.”

Ústavný súd ČR vydal DŇA 13. 3. 2012 Nález pod sp. zn. II ÚS 3765/11 vo veci kontaktu otca so 16-ročným synom. Spor sa ťahal 8 rokov:

„Všeobecné súdy svoje rozhodnutia o uložení donucovacej pokuty matke založili na úvahe, že je povinnosťou rodiča na díeťa, ktoré svojvoľne styk s druhým z rodičov odmieta, aktívne pôsobiť a prípadne aj jeho vôľu prekonávať. K tomu Ústavní soud uvádza, že otázka povinnosti jedného z rodičov akrívne pôsobiť na neplnoletého k tomu, aby proti svojej vôli udržiaval styk s druhým rodičom, resp. možnosti toto aktívne pôsobenie vynucovať prostredníctvom právnych nástrojom v rámci výkonu rozhodnutia, je vo všeobecnej rovine podľa názoru Ústavního soudu neriešiteľná, keď vždy je potrebné vychádzať čisto z individuálneho rozmeru každého jednotlivého prípadu. 

Rodinné vzťahy sú totiž primárne založené na iných než právnych normatívnych systémoch, a preto právo, hoci má a musí do týchto vzťahov vstupovať, musí byť interpretované a aplikované nie mechanicky, formalisticky, ale citlivo, s výlučným ohľadom na jeho účel. Súdy sa obmedzili na hľadanie vinníka (toho, že neplnoletý odmieta kontakto s otcom), pričom po preukázaní, že otec nijak odmietanie neplnoletého nezavinil, zostalo ich uvažovanie až v príliš zažitom čierno-bielom modeli: zlý rodič x dobrý rodič jediná možnosť, a to, že “vinu” nesie matka, ktorá na neplnoletého dostatočne aktívne nepôsobila.  Pritom súdy odmietli rešpektovať, lepšie povedané pripustiť, že aj neplnoletý, (v tej dobe 7 až 8-ročný) môže mať vlastný názor, robiť vlastné rozhodnutia a úsudky.”

Z vyyhlásenia odborníkov k syndrómu zavrhnutého rodiča: 

Zdiskreditovaná „diagnóza”  syndrómu zavrhnutého rodiča, okrem vedeckej neplatnosti, nevhodne vyžaduje od súdu, aby rozhodol, že správanie dieťaťa a jeho postoj k rodičovi, ktorý o sebe tvrdí, že je „odcudzený” (zavrhnutý), nie je v skutočnosti opodstatnené. Odvádza pozornosť od správania zneužívajúceho rodiča, ktorým mohol tento rodič priamo ovplyvniť reakciu dieťaťa násilným, neúctivým, strápňujúcim, ponižujúcim alebo diskreditujúcim správaním voči dieťaťu alebo druhému rodičovi.  

Úlohou súdu je rozlíšiť medzi situáciami, v ktorých je dieťa kritické voči jednému z rodičov, pretože bolo nevhodne manipulované tým druhým a situáciami, v ktorých má dieťa svoje vlastné legitímne dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča, čo je najmä v prípadoch ak je rodič páchateľom domáceho násilia. 

Uvedené vyhlásenie plne korešponduje s judikatúrou ESĽP.

(zdroj: justice.gov.sk)

Mohlo by vás zaujímať: