Čo sa dialo v hlave mladíka tesne pred streľbou na Zámockej? Vysvetlenie psychiatričky ŠOKUJE

Kým spočiatku niektorí svedkovia vraveli, že ide o výsledok mileneckej drámy, polícia pracuje aj s motívom nenávisti k LGBTI komunite. Polícia po tom, čo našli strelca mŕtveho, oznámila, že pred popravou dvoch mužov zverejnil na Twitteri nenávistný manifest proti LGBTI ľuďom a zároveň napísal, že ak tento prvý útok prežije, budú nasledovať ďalšie. Podľa našich informácií mal byť vrahom údajne 19-ročný Juraj K. z Bratislavy. Jeho otec kandidoval za Harabinovu stranu Vlasť.

Z manifestu, ktorý zverejnil pred streľbou, jasne vyplýva zlosť a nenávisť k Židom a LGBTI komunite. "Pri ideologicky motivovaných skutkoch sa spája viacero faktorov, akými sú  vrodené dispozície, prostredie a situácia. Navyše chlapec bol ešte skoro dieťa, bol veľmi mladý. Možno hľadal svoje miesto vo svete, možno sa potreboval s niekým či niečím identifikovať, možno bol frustrovaný z nešťastnej lásky a možno sa cítil osamelý, nepochopený. Medzi mladými ľuďmi od nepamäti existovali jedinci, ktorí sa boli ochotní obetovať za ideu," vysvetlila psychiatrička Caisová.

Podľa jej slov niektorí ľudia skrátka nie sú schopní akceptovať inakosť. "Nenávisť k inakosti je všeľudská, nie je vlastná iba nám, Slovákom. A to sa asi úplne nezmení nikdy, takto sa formovala spoločnosť od nepamäti, inakosť núti k ostražitosti a ostražitosť môže zachrániť, ale môže prerásť do nenávisti," objasnila sexuologička.

Ako by sa dala takáto nenávisť minimalizovať alebo odstrániť? "Primárna prevencia sa musí zamerať najmä na to, že poukážeme na to, že rozdiely vznikli na základe vrodených, nositeľom ničím neovplyvniteľných rozdielov. Očakávanie, že všetci to pochopia a v krátkom čase svoje postoje zmenia, vedie k sklamaniu a rezignácii. Vždy budú existovať ľudia, ktorí budú proti inakosti protestovať, budú inakosť zatracovať. Úspechom prevencie bude, ak takýchto ľudí bude v spoločnosti čo najmenej," povedala odborníčka Caisová.

LGBTI komunita sa podľa psychiatričky čoraz viac stáva pochopenou, nie však všade. "Generalizovať sa to nedá, ako všade vo svete, tak aj na Slovensku je rozdiel medzi veľkými mestami a vidiekom, medzi nábožnými ľuďmi a ateistami a, samozrejme, medzi tými, ktorým inakosť neprekáža, a tými, ktorým áno. Ostražitosť voči inakosti nás sprevádza od úsvitu dejín," povedala.

Nie všetci LGBTI ľudia sa však cítia utláčaní. "Niektorým prekáža, že sa nemôžu sobášiť, iným nie. Skrátka aj LGBTI sú ľudia ako iní, sú síce v niečom iní, ale zároveň sú v mnohom ako príslušníci väčšinovej komunity.  A v majorite sa vždy nájdu ľudia, ktorí si vybíjajú svoju zlosť na menšinách. Ale nemyslím si, že sa príslušníci LGBTI musia skrývať, najmä vo veľkých mestách určite nie. Dôkazom nech je aj fakt, že sa incident stal vo verejnej kaviarni známej ako miesto, kde sa LGBTI komunita stretáva," dodala na záver sexuologička.