Prokurátori zachránili pozemky po zosnulom pre jeho dedičov! Tí o ich prevodoch nevedeli

Inštitút vydržania umožňoval stať sa oficiálnym vlastníkom pôdy ľuďom, ktorí pozemky užívali minimálne desať rokov v dobrej viere, že im patria. Toto využila skupina chytrákov vo Veľkom Záluží, ktorá sa tak dostala ešte v roku 2005 k zaujímavým pozemkom. Reportáž o tomto prípade priniesol v roku 2020 týždenník PLUS 7 DNÍ.

Tie boli ornou pôdou a obhospodarovalo ich tamojšie družstvo. Nájomné za pôdu platilo ľuďom z obce. Išlo však o vlastníkov, ktorí neboli zapísaní na list vlastníctva, ale mali iba listiny preukazujúce nadobudnutie vlastníckeho práva.

Túto situáciu mnohí poznajú, bola to daň minulých režimov, keď sa do pozemkových evidencií zapisovali len mená vlastníkov a ďalšie identifikačné údaje chýbali. Dedičstvá teda neboli spísané u notára a pozemky spravoval Slovenský pozemkový fond.

Práve túto skutočnosť využili rôzni chytráci. Obyvateľom obce, ktorí mali na pozemky nárok, podstrčili na podpis spolu s inými dokumentmi aj vyhlásenie, na základe ktorého získali na pozemky vlastnícke právo vydržaním. Na legalizáciu vlastníctva potrebovali okrem čestného vyhlásenia priazeň zástupcu obce, v ktorej katastri sa pozemky nachádzali. Obec sa totiž musela ku každej notárskej zápisnici o vydržaní vyjadriť.

V decembri 2005 takto získal skoro štyri hektáre ornej pôdy aj Martin Vajda. Vtedajší starosta Veľkého Zálužia Karol Bútora nemal výhrady, aby sa stal vlastníkom pozemkov. Vajda zastúpený právnikom a bývalým šéfom obecnej spoločnosti pre podnikateľskú činnosť vo Veľkom Záluží Františkom Tkáčom navštívil notárku, aby do notárskej zápisnice spísala osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva spomenutých pozemkov. Notársku zápisnicu potom doručil František Tkáč na Správu katastra v Nitre a kataster Vajdu zapísal ako majiteľa pozemkov.

Skutoční majitelia sa o pochybných prevodoch dozvedeli náhodou. Napríklad pri žiadostiach o povolenie prechádzať cez pozemok zistili, že namiesto troch pozemkov vlastnia iba jeden. V katastri je ako vlastník zrazu zapísaný niekto cudzí. Prevody pozemkov začala vyšetrovať polícia a súd konštatoval, že Martin Vajda je podvodník.

Vajdu síce odsúdili za podvodné získanie pozemkov, ale trestný rozkaz ani žiadne iné rozhodnutie mu neprikazovalo tieto pozemky vrátiť. Vajda nechal pozemky nejaký čas na pokoji, ale keď ani po piatich rokoch nikto neriešil, že je v katastri stále zapísaný ako ich vlastník, rozhodol sa ešte na nich zarobiť. Predal ich Poľnohospodárskemu družstvu Veľké Zálužie, ktoré kedysi tú istú pôdu užívalo a platilo za jej užívanie pôvodným vlastníkom.

Hoci bol teda napokon Vajda za predaj pozemkov získaných podvodom prokurátorkou obžalovaný a súdom odsúdený za zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti,  ako nám potvrdil  hovorca Krajskej prokuratúry Nitra Jaroslav Maček, skutočné vlastníctvo nikto neriešil. Vlastníctvo pozemkov bolo nutné navrátiť nebohému (mŕtvemu) až na základe žaloby prokurátora, ktorý žiadal určiť, že Vajdom predané pozemky poľnohospodárskemu družstvu patrili ku dnu smrti okradnutému nebohému.

Pre záchranu pozemkov pre dedičov preto prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra podal žalobu o určenie vlastníctva k pozemkom, že ku dňu smrti patrili nebohému vlastníkovi.

Ide o unikátne rozhodnutie (Sp. zn.:12Co/71/2023 - 137) v prípade v našich pomeroch. Súd prokurátorovi totiž vyhovel a určil, že pozemky patria do dedičstva po nebohom. Dediči môžu obnoviť dedičské konanie a pozemky, o ktoré prišli podvodom, zdediť.

Ak ste teda v podobne situácii a nemá vám kto pomôcť, túto právomoc má prokurátor, ktorý môže podať žalobu o určenie vlastníckeho práva na súd ak boli porušené pro jeho nadobudnutí všeobecné záväzné právne predpisy.