Príbeh plný bolesti: Zavraždili im dcéru a potom prišla ďalšia krutá rana!

Psychicky a finančne zničení ľudia sú na pokraji zrútenia. Nemôžu sa dostať k tomu najcennnejšiemu pre rodičov. Obávajú sa totiž, že po dcére už nikdy neuvidia ani jej synčeka! Chlapčekovi musí byť tiež hrozne, musel sa vyrovnávať s jednou krutou ranou za druhou. Najprv bol dlho odlúčený od svojej milovanej mamy Veroniky († 27), lebo podľa dohody žil prechodne u otca v Nemecku. Potom ho zastihla správa o smrti jeho najbližšej osoby - mamy, o pár mesiacov prišiel aj o otca - Gréka Michaila Chatzitheodoridisa (33). Toho zadržali slovenskí aj nemeckí policajti a obvinili z vraždy matky svojho syna, vydali ho na stíhanie k nám a odvtedy je vo vyšetrovacej väzbe.

Chlapček zostal bývať u otcovej partnerky, pre neho úplne cudzej ženy. Tá sa po jeho uväznení s Michailom rozviedla a chlapček putoval do detského domova. Už takmer tri roky je v cudzej krajine, pri cudzích ľuďoch, s vedomím, že prišiel o oboch rodičov. Jeho otca súd zatiaľ neprávoplatne odsúdil na 21 rokov basy. Na to, čo toto všetko musí robiť s psychikou malého bezbranného dieťaťa, je hrozné čo len pomyslieť! No a jeho starí rodičia sa mu márne snažia pomôcť, hoci na to vykladajú všetku svoju silu, ktorá im ešte zostala. Nemecké súdy sa k nim správajú ako k druhotriednym ľuďom. Iba pre to, že sú chudobní a jednoduchí dedinčania? Skúšali sme sa zistiť, ako im pomáhajú naše štátne orgány. Veď ide o slovenského občana. A vedzte, že keď sa obyčajný človek dostane nie vlastnou vinou do takejto prekérnej situácie, na štát sa spoľahnúť nemôže. A keď mu chýbajú peniaze, zostáva iba zúfalstvo a beznádej. 

Absurdností je v prípade Mitaľovcov a ich zúfalého boja s nemeckým súdom neúrekom. Hoci chlapček od narodenia až do svojich 6-tich rokov žil u nich, nejakým nepochopiteľným spôsobom ich súd vyhodnotil ako nevhodných na kontakt s ním. Nemôžu mu ani volať. Jedine, komu umožnil stretnúť sa s dieťaťom, ktorému zavraždili matku, je jeho teta Tonka (25). Teda sestre nebohej Veroniky († 27). Povolili jej jedno stretnutie s malým. A to bolo plné emócií. “Na Miškovi bolo viedieť, že svoju tetu miluje, že si rozumejú a že chce byť s ňou,” opisuje Andrea Cisárová z Centra Medzinárodno-právnej ochrany detí a mládeže (CMPODaM), ktoré ako jediné pomáha Mitaľovcom. No nemecká sudkyňa neprijala Centrum ako účastníka konania. Dokonca na pojednávanie  nepustili ani slovenského konzula. Slovensko takto nemá možnosť bojovať o svojho občana. “Poručníčka, pôvodom Ruska, predkladá súdu skreslené informácie a nám nie je umožnené sa brániť,” vravia Mitaľovci.

Nemeckého veľvyslanca na Slovensku sme požiadali o pomoc v tomto prípade. Odpísal konzul Gerhard Manderla, že sa nemôžu angažovať, lebo ide o “slovenského štátneho občana.” Na otázku, prečo potom rozhodujú o cudzom štátnom príslušníkovi a nevydajú ho, neodpovedal. Odkázal nás na slovenské veľvyslanectvo v Berlíne. To ani po niekoľkých dňoch nereagovalo. Podobne ako ani naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Na naše otázky neodpísala ani nemecká sudkyňa, ani spomínaná poručníčka. Obrátili sme sa aj na Úrad vlády SR, ani odtiaľ sa neunúvali.  

Iba z ministerstva zahraničných vecí obratom napísali, že táto vec spadá do medzinárodného práva súkromného - justičnej spolupráce v civilných veciach, ktoré zahŕňajú aj rodinné vzťahy s cudzím prvkom, a to je v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. “Navyše, ide o súd iného členského štátu EÚ a na komunikáciu medzi súdmi rámci EÚ existuje európska justičná sieť,” dodal hovorca rezortu Juraj Tomaga. 

A čo je ešte horšie, celé to môže uviaznuť na tom, že Mitaľovci nemajú peniaze. Prvého júla je vytýčené pojednávanie, no Tonka na cestu do Dûsseldorfu potrebuje stovky eur a ďalšie na advokáta s nemeckou licenciou. To je však obrovský problém. Navyše, súd jej dal podmienku, že musí mať prácu a byt, nemôžu s Miškom bývať u starkých. Pritom ide o bezúhonných, slušných a pracujúcich ľudí. Dušan má nevládnu pravú ruku, je invalid, no napriek tomu ťažko pracuje. “Šesť rokov sme ho s láskou vychovávali, mal sa u nás dobre, mal vlastnú izbu, ktorá na neho čaká. Máme obrovský dvor, tešil sa zo zvieratiek, v lete sme mu postavili bazén. Na základe čoho vyhodnotili, že sme nevhodní, keď nás ani nevideli,” pýtajú sa Mitaľovci a nikto im na to nevie dať odpoveď. Darmo posielajú fotky aj listy malému, žiadne sa k nemu nedostávajú. “Mne sa už ani žiť nechce. Bojím sa, že sa nedožijem stretnutia s ním,” vraví v zúfalstve Viera. 

Prípad maloletého Michaila Dimitriosa Chatzitheodorisa rieši CMPODaM od roku 2016, kedy bolo informované o umiestnení maloletého v zariadení na území Spolkovej republiky Nemecko.

Podľa šéfky A. Cisárovej starí rodičia maloletého prejavili záujem o starostlivosť o svojho vnuka a preto smerovali kroky k tomu, aby im bol maloletý Michail nemeckým súdom zverený do starostlivosti. Nakoľko nemecký súd sa k tejto alternatíve nepriklonil, prejavila záujem o zverenie dieťaťa sestra matky dieťaťa. 

Aktuálne predstavuje prekážku v pokračovaní konania finančná situácia tety, ktorá si nemôže dovoliť právnu pomoc v súvislosti s predmetnými súdnymi konaniami. Potrebné je podať návrh na zverenie dieťaťa do jej starostlivosti a taktiež súd zatiaľ nerozhodol ani o práve styku s dieťaťom.

Prostredníctvom Centra bolo na súd zaslané tlačivo na právnu pomoc, nakoľko sa pani Mitáľová nachádza v nepriaznivej finančnej situácií a nemôže si dovoliť v Nemecku advokáta. Centrum žiadalo o pomoc pri právnom zastúpení a zabezpečení advokáta aj Veľvyslanectvo SR v Berlíne, Ministerstvo zahraničných vecí, ústredný orgán v Nemecku, avšak neúspešne.

“Hovorí sa, že spravodlivosť je slepá, pevne veríme, že sa nám podarí nemecký súd presvedčiť o tom, že rodina na Slovensku je tým najlepším riešením pre malého Miška. Aj to, že úroveň slovenskej rodiny nie je možno finančne porovnateľná s nemeckým štandardom, toto nemôže byť prekážkou pri získaní Miška. Miško patrí tam, kde vyrástol,” vyjadrila nádej Cisárová. 

Mohlo by vás zaujímať: