Psychicky a finančne zničení ľudia sú na pokraji zrútenia. Nemôžu sa dostať k tomu najcennnejšiemu pre rodičov. Obávajú sa totiž, že po dcére už nikdy neuvidia ani jej synčeka! Chlapčekovi musí byť tiež hrozne, musel sa vyrovnávať s jednou krutou ranou za druhou. Najprv bol dlho odlúčený od svojej milovanej mamy Veroniky († 27), lebo podľa dohody žil prechodne u otca v Nemecku. Potom ho zastihla správa o smrti jeho najbližšej osoby - mamy, o pár mesiacov prišiel aj o otca - Gréka Michaila Chatzitheodoridisa (33). Toho zadržali slovenskí aj nemeckí policajti a obvinili z vraždy matky svojho syna, vydali ho na stíhanie k nám a odvtedy je vo vyšetrovacej väzbe.

Chlapček zostal bývať u otcovej partnerky, pre neho úplne cudzej ženy. Tá sa po jeho uväznení s Michailom rozviedla a chlapček putoval do detského domova. Už takmer tri roky je v cudzej krajine, pri cudzích ľuďoch, s vedomím, že prišiel o oboch rodičov. Jeho otca súd zatiaľ neprávoplatne odsúdil na 21 rokov basy. Na to, čo toto všetko musí robiť s psychikou malého bezbranného dieťaťa, je hrozné čo len pomyslieť! No a jeho starí rodičia sa mu márne snažia pomôcť, hoci na to vykladajú všetku svoju silu, ktorá im ešte zostala. Nemecké súdy sa k nim správajú ako k druhotriednym ľuďom. Iba pre to, že sú chudobní a jednoduchí dedinčania? Skúšali sme sa zistiť, ako im pomáhajú naše štátne orgány. Veď ide o slovenského občana. A vedzte, že keď sa obyčajný človek dostane nie vlastnou vinou do takejto prekérnej situácie, na štát sa spoľahnúť nemôže. A keď mu chýbajú peniaze, zostáva iba zúfalstvo a beznádej. 

Miško.
Miško.
Zdroj: Ingrid Timková

 

Nečinnosť úradov

Absurdností je v prípade Mitaľovcov a ich zúfalého boja s nemeckým súdom neúrekom. Hoci chlapček od narodenia až do svojich 6-tich rokov žil u nich, nejakým nepochopiteľným spôsobom ich súd vyhodnotil ako nevhodných na kontakt s ním. Nemôžu mu ani volať. Jedine, komu umožnil stretnúť sa s dieťaťom, ktorému zavraždili matku, je jeho teta Tonka (25). Teda sestre nebohej Veroniky († 27). Povolili jej jedno stretnutie s malým. A to bolo plné emócií. “Na Miškovi bolo viedieť, že svoju tetu miluje, že si rozumejú a že chce byť s ňou,” opisuje Andrea Cisárová z Centra Medzinárodno-právnej ochrany detí a mládeže (CMPODaM), ktoré ako jediné pomáha Mitaľovcom. No nemecká sudkyňa neprijala Centrum ako účastníka konania. Dokonca na pojednávanie  nepustili ani slovenského konzula. Slovensko takto nemá možnosť bojovať o svojho občana. “Poručníčka, pôvodom Ruska, predkladá súdu skreslené informácie a nám nie je umožnené sa brániť,” vravia Mitaľovci.

Článok pokračuje na ďalšej strane