PRÍBEH zabudnutého BRATA Mikuláša Černáka: Prehral zápas v pretláčaní rukou, nasledovala vražda

Pri hlavnej ceste smerom na Tále v Nízkych Tatrách je po jednej strane vyasfaltované parkovisko. Na druhej strane cesty stojí okázalý čierny pomník s podobizňou brata Mikuláša Černáka – Vladimíra. Ten na tomto mieste zahynul spolu s kamarátom pri autonehode.

Stalo sa tak dňa 24. augusta 1996. Vladimír sa v aute viezol spolu s Vítkom Chládekom. Obaja zahynuli pri náraze auta do stromu za obcou Bystrá smerom na Tále. Šoféroval Vladimír a na svojom luxusnom BMW vyletel z cesty a narazil do stromu. Pochovaný je v Telgárte.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný vraví, že ak by Vladimírov život nebol taký krátky, mohol byť ešte brutálnejším zločincom ako jeho brat Mikuláš. Špekulovať však o tom, čo by bolo, ak by bolo nechce.

V súvislosti s Vladimírom však nikdy nezabudne na jednu príhodu z Bratislavy, kde Vladimír prehral zápas v pretláčaní rukou. „To bolo niekedy v máji 1995, v reštaurácii Aušpitz pri Dunaji na petržalskej strane. Vtedy sa tam konalo prvé, nazvime to celoslovenské stretnutie dôležitých ľudí z tohto zvláštneho segmentu,“ hovorí M. Žitný.

Jeden z účastníkov stretnutia mafiánov – Tuti tam vyvolal konflikt. „To bola známa bratislavská postava, ktorá potom zrejme v dôsledku tohto incidentu išla dole,“ hovorí M. Žitný. Podľa neho bol Tuti viac v base ako na slobode a ak by nebolo amnestií, sedel by tam dodnes. Navyše bol nevypočítateľný a nerobilo mu problém zbiť aj vlastných ľudí.

Tuti sa aj na porade mafiánov správal agresívne, nevypočítateľne a hlučne. „Prišiel, robil tam chaos a konflikty ako vždy a všade a nejako došlo na to pretláčanie rukou a Vlado Černák prehral. Tuti bol vtedy vo forme, ešte nebol dlho z basy vonku a začal tam vykrikovať: Čo stredoslováci, vy za nič nestojíte!“ opisuje M. Žitný.

„Na to dostal Mikuláš Černák nervy a chcel ho tam rovno na mieste zabiť. Milan Reichel a Miro Sýkora vtedy ukľudňovali Černáka nech neblázni, však sú v reštaurácii, vedľa sú hostia, je tam personál,“ približuje situáciu v bratislavskom podniku bezpečnostný analytik.

„Mikuláš im vynadal, či sú takí sprostí, že Tuti im tu robí bordel, púta na seba pozornosť ľudí, treba ho dať do poriadku. A krátko na to, mesiac a niečo vyletel Tuti aj so svojím bratom do povetria,“ konštatuje M. Žitný.

O viac ako rok neskôr už nežil ani Vladimír Černák, ktorého životná púť skončila práve na ceste na Tále. Na pamätníku, ktorý dnes stojí pri ceste je vyrytá fotografia Vladimíra Černáka s dátumom narodenia 12.1.1971 a meno Vítko Chládek s dátumom narodenia 19.4.1969 s nápisom Na tomto mieste 24.8.1996 vyhasli dva mladé životy.

Pomník sa skladá z dvoch dosiek. Na druhej doske je vytesaná podobizeň Vladimíra Černáka a nápis: Život i nás si mal rád, teraz tichý je náš dom, tak veľmi nám chýbaš v ňom. Spíš večným snom, tmavý hrob Ti je domovom. Nič viac Ti už nemôžeme dať, len kyticu kvetov na hrob a s láskou spomínať.

Vladimír Černák mal našliapnuté stať sa bosom všetkých bosov skôr ako Mikuláš. Aj keď bol o päť rokov mladší, bol to práve on kto z bratskej dvojice vraždil. V roku 1993, keď si v pohostinstve Femina v Telgárte k Vladimírovi a Jánovi Handulovi prisadol podnikateľ Milan Schwarzbacher, nikomu nenapadlo, že už o pár minút dôjde k hádke, bitke a vražde.

Bol to práve Vladimír Černák, ktorý bol hlavným aktérom bitky, ktorá spustila vraždenie spájané s menom Černák. Vladimíra aj s Handulom síce zadržali policajti a obvinili ich z vraždy, ale k ich odsúdeniu nakoniec nedošlo.

Svedka masakru krčmára z Telgártu Miroslava Vlčeka dal totiž Mikuláš Černák zlikvidovať, aby tak ochránil svojho brata. Na jeho popravu si najal zabijaka mafie Alojza Házyho a Vlček je do dnešného dňa nezvestný.

Po tomto skutku gang černákovcov silnel zo dňa na deň a počet ich obetí sa ráta na desiatky. Aj keď Vladimíra Černáka nikdy za žiadnu vraždu neodsúdili, v podsvetí bolo všeobecne známe, že sa neštítil ničoho.

Kým jeho zločineckú kariéru na veky stopla osudná autonehoda, jeho brat Mikuláš pokračoval vo vražednom vyčíňaní a stal sa z neho najobávanejší bos mafie na Slovensku. Počet obetí jeho gangu sa ráta na desiatky.

V roku 2020 sa priznal k 16 trestným činom, z ktorých bolo 14 vrážd a od roku 2010 si v leopoldovskej base odpykáva doživotný trest., pričom sa mu teraz zachcelo slobody a žiada o podmienečné prepustenie.