Presne pred 25 rokmi sa odohrala najmasovejšia vražda na Slovensku: Doteraz za ňu nik nepyká

Na miesto okamžite prichádzajú všetky záchranné zložky aj polícia. Páchatelia však z miesta stihnú ujsť. Deväť mafiánov z poschodia je na mieste mŕtvych. Desiaty zomiera pri prevoze do nemocnice. Polícia po páchateľoch pátra. O pár mesiacov zadrží bratov Csabu a Szilárda Raiszovcov a Arpáda Szamaránszkeho, prezývaného Paprika. Neskôr ich prepustí, Paprika sa o pár rokov zabije na aute a bratia Raiszovci zmiznú. Ich telá nájdu v roku 2011. A hoci polícia pracuje s informáciou, že objednávateľom bol Lajos Sátor, šéf konkurenčnej skupiny, zmizne aj ten.

Ani 25 rokov po tomto čine nie je za vraždy nik odsúdený. V roku 2021 však prišiel nečakaný zlom. V roku 2021 polícia zadržala Karola Bodokyho, ktorý sa priznal, že sa spolupodieľal na likvidácii obávaného gangu pápayovcov. On sám mal blízky vzťah ku konkurenčnej skupine sátorovcov.

„Áno patril som do trojčlennej skupiny vraždeného komanda mužov, no nestrieľal som,“ uvádza Bodoky, ktorý opísal prípravu aj priebeh masakra desiatich chlapov, ktorých v roku 1999 popravili v bare Fontána. Jeho výpoveď pred budapeštianskym súdom, ktorý pojednáva v prípade vraždy Györgya Döchera, opísal internetový denník Paraméter.sk.

Döcher bol dlhoročný priateľ Sandora "Turka" Harisa, ktorý ho mal z nejakých dôvodov mal dať zavraždiť. Turek mal veľmi blízko k sátorovcom. Urobil so Sátorom obchod. Objednal si od nich vraždu Döchera a na oplátku im pomohol v zavražedení pápayovcov v Dunajskej Strede.

„Turek a Paprika vybehli po schodoch. Počul som ich tam zakričať po slovensky, že ide o policajnú akciu. Všetci si mali ľahnúť na zem. Následne sa spustila streľba. Bolo to veľmi hlučné, vo vzduchu bolo veľa dymu. Zdalo sa mi to nekonečné,“ spomína ďalej Bodoky vo svojom výsluchu. Strelci, ktorí masakrovali pápayovcov, boli rázni. Do ležiacich mužov dávkami zo samopalov vypálili 113 rán. Rovnako ako Bodoky, ktorý donútil zákazníkov na prízemí ľahnúť si na zem a zakázal im sa na neho čo i len pozrieť.

Vo svojej výpovedi Karol Bodoky spomína, že mal mať na starosti bežných zákazníkov a personál na prízemí baru. Dostal pokyn, že ak príde polícia, tak má na mužov zákona bez milosti rovno strieľať. Jeho dvaja zamaskovaní kumpáni zatiaľ vybehli na prvé poschodie, kde sedeli pápayovci.

Zvedavosť a nervy mu nedali a vyšiel do polovice schodiska. „Pozrel sa na mňa, myslím si, že Turek. Naznačil mi, aby som išiel naspäť dole. Ja som videl len Turka a Papriku, aj to len od pása nahor. Zbrane držali smerom dole a strieľali. Tých, čo ležali na zemi na 1. poschodí, som nevidel. Nevyšiel som až tak vysoko," spomína Bodoky.

Na akciu sa im nepodarilo zohnať maskáčové oblečenie, aké vtedy používali policajné zásahové komandá. Zohnali nakoniec len modré montérky a biele maliarske overaly. Na ne si mali dať nepriestrelné vesty. Jedna mala kamufláž a dve boli čierne. „Nepamätám si, či len jedna z nich alebo všetky tri mali nápis Polícia,“ spomína ďalej Bodoky vo výsluchu.

Z miesta streľby sa vrátili do bytu, v ktorom sa schovávali. Telefonovať mali len cez jednorazové mobily. Po vykonaní akcie sa prezliekli v garáži a oblečenie, ktoré mali na sebe, nahádzali do vreca. V byte sa potom všetci poriadne umyli, najmä vlasy a ruky. Zbavili sa tak stôp strelného prachu.

Z miesta streľby sa vrátili do bytu, v ktorom sa schovávali. Telefonovať mali len cez jednorazové mobily. Po vykonaní akcie sa prezliekli v garáži a oblečenie, ktoré mali na sebe, nahádzali do vreca. V byte sa potom všetci poriadne umyli, najmä vlasy a ruky. Zbavili sa tak stôp strelného prachu.