POSLEDNÝ rozhovor s Rigom pred SMRŤOU: ŠOKUJÚCE slová, neprestával dúfať, že...

Pre vážne zdravotné problémy bol Rigo za ostané obdobie skôr v nemocnici, ako vo väznici. Jeden čas sa dokonca medzi väzňami klebetilo, že umrel. „Má však ešte veci v sklade, tak asi stále žije. Nie je tu vyše mesiaca, a keď sme sa pýtali, kde je, povedali nám, že v špitáli. Už predtým mal problémy so srdcom a dostal aj nejaké porážky. Vlastne len ležal,“ prezradili jeho spoluväzni z Leopoldova.

Mal vraj aj psychické problémy, na ktoré dostával lieky. Podľa ostatných väzňov mal aj v base svoje "cvhíľky", no zvrátené chúťky vraj neprejavoval. „Prosím vás, po tých liekoch, čo dostával? Ja som si Tisercin (liek, ktorý sa používa sa na liečbu akútnych psychotických stavov, pozn. red ) vypýtal raz, keď som v noci nemohol zaspať. A ešte na raňajkách som zrazu zaspal nad párkami. Prebral ma pedagóg, ktorý má našiel s hlavou v tanieri horčice," prezradil jeden z jeho spoluväzňov.

Rigo začal vyčínať v roku 1990 v Nemecku, kde umlátil dve ženy. V susednom Holandsku zabil tretiu ženu. Potom sa vrátil na Slovensko a začal vraždiť Bratislavčanky. Prvou obeťou bola 88-ročná babka v domove dôchodcov, neskôr sa k ním pridala ďalšia žena, ktorej zabil aj syna, pretože ležal vedľa nej.

VIAC FOTO Z MIEST, KDE VRAŽDIL, NÁJDETE TU >>> 

Obeťou sa stala aj žena, ktorá bývala na Zhradníckej ulici, kde odstránil sieťku na kuchynskom okne prízemného bytu. Jediná, ktorá jeho besnenie prežila, bola Jana B. Zachránila ju susedka, ktorá počula búchanie a vyrušila ho.

Poslednú vraždu spáchal Rigo v marci 1992 v pavlači na Obchodnej ulici. No polícia mu vtedy však už bola na stope.  Pár hodín po vražde ho vtedajší policajný detektív Jozef Vachálek prišiel zatknúť do Carltonu, kde robil šatniara.

„Ešte bol v tranze, ako had, ktorý práve prehltol korisť. Na topánkach a nohaviciach mal stopy krvi a v jeho skrinke sa našli šperky, ktoré patrili obeti,“ spomínal v Šarme bývalý kriminalista. Napriek dôkazom vrátane nespochybniteľných testov DNA sa však Rigo nepriznal. 

Vďaka Jozefovi Vachálkovi sa redaktorke zo Šarmu podarilo Riga navštíviť priamo v Leopoldove a spraviť s ním rozhovor. Tu je úryvok z neho.

Ľutujete aspoň trochu, že ste ublížili toľkým ženám?
Každý človek predsa cíti ľútosť, najmä po čase.

Nemátajú vás spomienky?
Nie, nemám halucinácie.

Plakali ste niekedy v živote?
Áno, v roku 2000, keď umrela moja mama. Zrazilo ju auto. Vtedy mi tiekli slzy.

VIAC FOTO Z MIEST, KDE VRAŽDIL, NÁJDETE TU >>>

Mali ste niekedy niekoho rád?
Mamu a aj otca.

Prečo ste boli ako dieťa v polepšovni?
Keď sme boli malí, boli sme horšie deti. V štrnástich ma vzali do polepšovne a potom do domova aj so súrodencami. Boli sme tam rok. Mame nás zobrala sociálka, keď otca zavreli. Ale naši boli dobrí, nebili ma.

Boli ste ženatý?
Áno, dva razy. Prvý raz som sa oženil na vojne. Ale keď sme sa vrátili do Bratislavy, začala žiarliť. Viete, východniarka. Tak sa vrátila do Popradu, bol som ju odprevadiť na stanicu.

Chodí sem za vami niekto?
Naposledy v roku 2005 bola za mnou dcéra. Napíšte, nech sa mi ozve. Už mi ani nenapíše, asi pre brata. Je na mňa nahnevaný, že mal mojou vinou vtedy v Nemecku problémy.

Čo robíte celé dni?
Pracujem. Ja robím rád a aj mi lepšie prejde čas. Šijem topánky, mužské aj ženské. A dobre šijem, bez chýb.

Čo pre vás znamená doživotný trest?
Mne už na ničom nezáleží. Ale stále vidím nádej, že sa možno raz ešte dostanem na slobodu.

Viete, že pre ľudí ste chladnokrvná vraždiaca beštia?
Áno, ja som všetko čítal. To ja viem, že ma nenávidia...

Čo by ste spravili, keby tu teraz namiesto mňa sedela tá žena, ktorá ako jediná prežila útok? Ani jej by ste nepovedali aspoň ľutujem?
Ja som tam nebol, ja som to nespravil…