Záchranár: Pri agresívnych pacientoch ťahajú zdravotníci za kratší koniec, brániť sa nevedia

Incident v nemocnici sa odohral v marci tohto roku na obed. Muž čakal na ošetrenie pred ambulanciou úrazovej chirurgie, ale zrejme mu bolo pridlho, pretože sa začal správať agresívne. Vyskakoval a bránil zdravotníkom, aby ošetrili iných pacientov. Situácia sa vystupňovala natoľko, že zdravotníci boli nútení privolať políciu. Po príchode hliadky sa však zúrivosť muža ešte vystupňovala.

Pacient schmatol v ambulancii úrazovej chirurgie do ruky ostré chirurgické nožnice, ktoré ležali položené na stole a zahnal sa nimi smerom do tváre policajta. Muž zákona mal ale šťastie na kolegu, ktorý zareagoval pohotovo a agresívnemu pacientovi zachytil ruku, v ktorej zvieral nožnice.

Následne policajti nespratníka spacifikovali a prišli na to, že guráž mu v hojnej miere dodal alkohol. "Krátko po obmedzení osobnej slobody bola s mužom vykonaná dychová skúška, ktorá skončila s výsledkom 2,48 promile alkoholu," povedala trenčianska policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová. Mužovi hrozil trest 3 až 8 rokov odňatia slobody.

Agresor, ktorý bol v minulosti viackrát súdne trestaný za majetkovú a drogovú trestnú činnosť však nakoniec vyviazol iba s podmienkou. Okresný súd v Trenčíne schválil s mužom dohodu o vine a treste. "Za zločin útoku na verejného činiteľa súd obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov," povedal hovorca trenčianskych súdov Roman Tarabus.

Aj keď pacient vyfasoval iba podmienečný trest, slobodu si neužije, ale musí sa podrobiť liečeniu v ústave. Podľa Tarabusa nesmie muž počas skúšobnej doby piť alkohol, ani užívať iné návykové látky. "Zároveň mu súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou," uzavrel Tarabus.

Lekár Milan Henčel jazdí so záchrankou v Trenčianskom kraji už roky a za ten čas zažil množstvo agresívnych pacientov. Záchranár vraví, že v tomto prípade ťahajú zdravotníci za kratší koniec a prakticky sa nemôžu brániť. "U nás je podmienka taká, že na pacienta siahnuť nemôžme. Nie sme verejní činitelia, nie sme chránená osoba, takže sa musíme brániť buď v rámci sebaobrany, čo sa ale potom môže súdne posudzovať," hovorí Henčel.

Záchranár vraví, že preto často spolupracujú s políciou. "Tá pacienta fyzicky spacifikuje a my ho potom už len verbálne musíme upokojiť, alebo medikamentózne, ak to inak nejde, aby a ukľudnil a bol schopný prevozu a adekvátneho vyšetrenia," hovorí lekár.

Ten potvrdzuje, že nie vždy všetko ide hladko. "Častokrát sa nám stane, že ľudovo povedané, dostaneme po papuli, kolegovi bola ruka zlomená a súdy sa ťahali skoro dva roky s tým, že u nás má pacient väčšinou väčšie práva a ochranu ako zdravotník," hovorí M. Henčel.

Najväčšie problémy podľa neho zažívajú záchranári so psychiatrickými pacientmi, alebo s rómskou komunitou. "Ja som mal horšiu skúsenosť s mentálne postihnutým pacientom, ktorý mi nechtiac vrazil medzi oči, že mi spadli okuliare, ale nič vážne sa nestalo," hovorí Henčel s tým, že ak sa situácia vyhrotí, záchranári sa stiahnu a čakajú na príchod polície.

Henčel zároveň potvrdzuje, že pacienti, ale aj ich rodinní príslušníci, často útočia aj na ženy záchranárky. "My prídeme k pacientovi a začnú na nás útočiť rodinní príslušníci. Najskôr verbálne. Navyše máme aj pekné dievčatá - záchranárky, takže často sú to aj sexistické narážky. Dievčatá sú niekedy útlejšie, nie každá sa vie s takýmto niečím vyrovnať, vysporiadať a robiť si popritom svoju záchranársku prácu. Aj k takýmto prípadom voláme policajtov," hovorí záchranár.

Podľa neho sú regióny, kde záchranári útoky očakávajú. "Máme regióny, kde vieme, že sú tam rómski spoluobčania, ktorí vedia byť verbálne agresívni. Vždy našu pomoc berú s rasistickým podtónom a s tým sa tiež musíme vysporiadať. My si vždy vravíme, že radšej sklopiť uši, pretože ak by sme do dotyčného začali vŕtať, to je ako prilievať olej do ohňa," uzatvára Henčel.