V ten istý deň, piateho novembra, sa o obrovské nešťastie postarali dvaja policajti z východného Slovenska. V Rokytove pri Bardejove Mário (†32) zastrelil svojho maličkého synčeka, iba dvojmesačného Adamka, a následne si vpálil guľku do hlavy. V Košiciach mal zas Marek (45) na smrť dobiť zadržaného zlodeja pri zákroku. Príčinu jeho konania vraj, podľa jeho kolegov, možno hľadať v emocionálnom vypätí z rozchodu pred troma týždňami, ktorý neinicioval on sám. "Aj ten útok mohol byt preto, že chcel zapôsobiť na druhého kolegu, ktorý s ním bol. Že aký je frajer,” tvrdí náš zdroj.

Policajti sa predbiehajú vo vyjadreniach a žiadajú odstúpenie policajného prezidenta Ľubomíra Soláka a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštóka. No tí istí mlčali, keď pred dvomi rokmi železničný policajt z Prešova Martin Turčan (35), syn vtedajšej primátorky, zastrelil v službe svojho kolegu. Vpálil do neho odzadu niekoľko guliek, keď sa mu snažil uniknúť. Pritom Turčan sa v milosti liečil na psychiatrii a jeho nadriadení mu napriek tomu dovolili slúžiť v uliciach so služobnou zbraňou.

Dlhší čas kompetentní odmietali, že by o jeho psychiatrických problémoch vedeli. Pritom na jeho nevyspytateľné správanie dlhodobo upozorňovali svojich nadriadených jeho kolegovia. Kolovali medzi nimi historky o tom, ako skončil v nemocnici po tom, ako ho mátali démoni. Boli v šoku, keď znova nastúpil do služby aj so zbraňou a plným zásobníkom nábojov. Aj v osudný deň Turčanov parťák Filip Suchár Turek (†31) až štyrikrát prosil šéfa, aby mu pomohol. Žiaľ, nedočkal sa jej. Zostala po ňom maličká dcérka, iba ročná Violka. Trestné stíhanie voči Turčanovi napokon zastavili pre jeho nepríčetnosť, skončil v ústave.

Vtedy nikto z politikov nežiadal o hlavu policajného šéfa Štefana Hamrana, ktorý sa ani neunúval prísť na Filipov pohreb. Ani vyvodenie osobnej zodpovednosti od ministra vnútra Romana Mikulca. Pritom evidentne došlo k pochybeniu zo strany kompetentných. No potrestali iba jeho priameho nadriadeného, preložením do iného mesta,

Rok nám na naše opakované otázky ministerstvo vnútra (MV) odpovedalo vyhýbavo s tým, že o jeho diagnóze nevedeli. Vraj ak má lekár vedomosť o tom, že sa policajt lieči na psychiatrické ochorenie, má kompetenciu podať návrh na prieskumné konanie o zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby. “Aktuálne nemá psychiater zákonnú povinnosť hlásiť skutočnosť, že sa u neho lieči policajt jeho určenému lekárovi,” poznamenali. A vzápätí šokujúco dodali, že v prieskumnom konaní o zdravotnej spôsobilosti železničného policajta Martina Turčana bolo zistené, že "spĺňal podmienky na výkon štátnej služby policajta."

Dodali, že v júni 2016 zasadala k prípadu Turčan Lekárska komisia (LK) MV SR v Košiciach a rozhodla o tom, že mu určí zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „C“. Teda s obmedzením. "Z rozhodnutia lekárskej komisie tiež vyplýva, že ak určené obmedzenia a úľavy štátnej služby je možné dodržiavať na doterajšej funkcii posudzovaného policajta, nie je určenie zdravotnej klasifikácie „C“ dôvodom zmeny funkcie,” uviedli. V novembri 2018 LK opätovne zasadala a jej výsledok bol ten istý aj s obmedzeniami.

Na základe čoho teda realizovali prieskumné konanie? Vedeli, že mal psychický problém? Vraj postupovali správne a nebol dôvod na začatie trestného stíhania voči niekomu, kto by v tomto prípade pochybil. Znova sme poslali otázky k tomuto problému, zatiaľ sme odpovede nedostali.

V súvislosti so skutkom policajta Mareka z Košíc sa ozvala exprimátorka Prešova Andrea Turčanová, mama Martina Turčana, súčasná poslankyňa parlamentu za KDH a členka parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.

Exprimátorka Prešova Andrea Turčanová v noci zo štvrtka na piatok vyvolala vášne medzi obyvateľmi šarišskej metropoly na sociálnych sieťach. Na jej reakciu k aktuálnym udalostiam sa spustila vlna kritiky. Zverejnila totiž status, ktorý začala takto: "Dnes pred vami stojím nielen ako poslankyňa a členka Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, ale predovšetkým ako matka, ktorá na vlastnej koži zažila neopísateľnú bolesť a tragédiu, aká by sa už nikdy nemala opakovať. Pred dvomi rokmi policajt v službe zastrelil svojho kolegu. Ten policajt bol môj syn. Jeho rukou vyhasol život mladého muža, partnera, otca a syna. Niet slov útechy pre pozostalých a ja nedokážem vrátiť čas. O závažnosti synových psychických problémov sme nevedeli a nikdy nepochopíme, ako a prečo k tejto tragédii došlo."

Dodala, že vedie nekonečný boj s otázkou, či mohla spraviť niečo, čo by tomu zabránilo. Uvedomuje si, že nezvráti minulosť, no verí, že môže prispieť k tomu, aby sme v budúcnosti takýmto tragédiám dokázali predísť: "Za posledné mesiace totiž stúpa počet podobných prípadov, čo má súvis aj s tým, že naši policajti pracujú dlhodobo v podstave na nadčasoch a sú vystavení nepredstaviteľnému tlaku a stresovým situáciám."

Ministra vnútra a policajného prezidenta požiadala o urýchlené prijatie opatrení, ktoré by okrem pravidelných kontrol fyzického zdravia zahŕňali aj dôkladné a pravidelné psychologické kontroly a pomoc. Podľa nej práve tie môžu významne pomôcť k včasnému odhaleniu a riešeniu ich individuálnych problémov. "Som presvedčená, že aj takto môžeme zabrániť ďalším tragédiám a prispieť k bezpečnejšej budúcnosti našej polície a teda rovnako všetkých nás,” zakončila.