Odprevadiť ju prišli stovky smútiacich hostí. Najhoršie znášala rozlúčku jej mama Melánia. Prišla o svoje milované jediné dieťa a bolesť v srdci ju doslova paralyzovala. Museli ju podopierať. Oporou jej boli exmanželov brat Daniel a jeho žena. Počas celého pohrebného obradu sa nešťastná žena zmietala v ukrutnom smútku a plači. 

Keď po pohrebných obradoch tesne pred odobratím truhly pracovníkmi pohrebníctva na jej poslednú cestou k hrobu, sa Melánia zvalila na rakvu a srdcervúco plakala. Pri odchode takmer omdlela, vtedy k nej priskočil Violin otec Miroslav, aby ju udržal v stoji. 

Rímskokatolícky kňaz v kázni prečítal báseň Milana Rúfusa, ktorú napísal, keď sa dozvedel o násilnej smrti neznámej mladej ženy: “Za hrob, až tam, kde duša dvíha sa z hlín a číta oblohu,hľadá v nej ako psík stupaje po Bohu. Buď ku nej vľúdnejší, už je hľaď, ustatá. Zmáha ju tento svet, čo przní mláďatá.” Po slovách básnika dodal, že niekedy nechápeme zmysel utrpenia, vojen, nenávisti a zla a pripomenul slová Žida z koncentračného tábora, ktorý prežil ukrutnosti fašistov a napriek všetkému sa za nich prihováral u Boha. 

“Veľmi sa ma jej smrť dotkla. Bola výnimočná, talentovaná, Vždy sa zastavila u mňa nielen v Snine, ale aj v Bratislave blízko mojej galérie, tam neďaleko bývala,” povedal uznávaný výtvarník Anfrej Smolák.

Andrej Smolák s kreslenými portrétmi Violy Macákovej, vznikli pred 20 rokmi. Z diel Violy plánuje v budúcnosti zorganizovať výstavu. A namaľovať ju svojim ikonickým rukopisom.
Andrej Smolák s kreslenými portrétmi Violy Macákovej, vznikli pred 20 rokmi. Z diel Violy plánuje v budúcnosti zorganizovať výstavu. A namaľovať ju svojim ikonickým rukopisom.
Zdroj: Ingrid Timková

Tajomnú esemesku poslala Smolákovi Violina kamarátka.