Pohreb zavraždenej krásnej Violy: Tajomstvo esemesky od jej kamarátky. Desivé slová!

Odprevadiť ju prišli stovky smútiacich hostí. Najhoršie znášala rozlúčku jej mama Melánia. Prišla o svoje milované jediné dieťa a bolesť v srdci ju doslova paralyzovala. Museli ju podopierať. Oporou jej boli exmanželov brat Daniel a jeho žena. Počas celého pohrebného obradu sa nešťastná žena zmietala v ukrutnom smútku a plači. 

Keď po pohrebných obradoch tesne pred odobratím truhly pracovníkmi pohrebníctva na jej poslednú cestou k hrobu, sa Melánia zvalila na rakvu a srdcervúco plakala. Pri odchode takmer omdlela, vtedy k nej priskočil Violin otec Miroslav, aby ju udržal v stoji. 

Rímskokatolícky kňaz v kázni prečítal báseň Milana Rúfusa, ktorú napísal, keď sa dozvedel o násilnej smrti neznámej mladej ženy: “Za hrob, až tam, kde duša dvíha sa z hlín a číta oblohu,hľadá v nej ako psík stupaje po Bohu. Buď ku nej vľúdnejší, už je hľaď, ustatá. Zmáha ju tento svet, čo przní mláďatá.” Po slovách básnika dodal, že niekedy nechápeme zmysel utrpenia, vojen, nenávisti a zla a pripomenul slová Žida z koncentračného tábora, ktorý prežil ukrutnosti fašistov a napriek všetkému sa za nich prihováral u Boha. 

“Veľmi sa ma jej smrť dotkla. Bola výnimočná, talentovaná, Vždy sa zastavila u mňa nielen v Snine, ale aj v Bratislave blízko mojej galérie, tam neďaleko bývala,” povedal uznávaný výtvarník Anfrej Smolák.

Tajomnú esemesku poslala Smolákovi Violina kamarátka.

Andreja kontaktovala Violina spolužiačka Daniela, ktorá žije tiež v Bratislave. Napísala mu takúto esemesku: “Je to celé divné. Podľa mňa tam išlo o nejakú pomstu. Možno nejaký ohrdnutý milenec. Všade okolo sú kamery a ona mala výstavu fotografií. Nemyslím, že by počas výstavy, alebo po nej išla len tak na precházdku k Dunaju. Nebola znásilnená, ale zdehonestovaná. A mala utlčené kotníky a pomliaždené achilovky. Podľa mňa,  keby ju chcel niekto len znásilniť, tak ju potom odkopne do Dunaja. Do Dunaja. Ale na tom si niekto dal záležať. Pravdepodobne z pomsty.”  Smolák nechápe, ako mohol niekto takým beštiálnym spôsobom ublížiť žene, ktorá bola veľmi dobrá. “Bola vysoká, krásna, kultivovaná, milá, zábavná.”  Smolák plánuje z jej obrazov v budúcnosti zorganizovať výstavu. 

Viola po skončení gymnázia cestovala po svete, pracovala ako dídžejka v Hongkongu a venovala sa modelingu v ázijských krajinách. Z fotiek z cestovania vydala kalendár, výťažok z neho putoval do detského domova v Kambodži pre deti nakazné HIV. Ostatný čas pracovala ako učiteľka anglického jazyka v bratislavskej jazykovej škole. 

Mladú ženu našli dobitú v pondelok v bratislavskom prístave náhodní okoloidúci. Chrčala, bola podchladená. Mala oblečenú iba sukňu, silonky a svetrík. Jej topánky našli o pár metrov ďalej, zrejme ju tam útočník iba priviezol. Zvíjala sa od bolesti, opuchy a modriny sa na jej tele začali objavovať až keď ju záchranári začali zahrievať. Snažila sa komunikovať, no museli ju uviesť do umelého spánku. Počas prevozu do nemocnice vydýchla naposledy.