S norkami tam podniká Martin. Naučil ho to jeho otec, ktorý chová norky už 50 rokov. To, že by jeho zvieratá trpeli, odmieta. „Náš chov je pod kontrolou, chodí k nám veterinár. Chováme čisto na kožušiny a momentálne máme 1200 kusov. Stály chov je asi 1000 kusov, čo je naviac, to je náš zárobok,“ hovorí chovateľ.

Martin tvrdí, že na Slovensku nepredá ani jedna kožušina. ,,Všetko ide na svetové trhy, cez Poľsko do Kanady. Veď u nás už nie sú ani kožušníci. Keď nám to zakážu, tak zakážu, čo mám robiť. Teraz je verejná mienka o mne veľmi zlá, ľudia mi vypisujú. Ale ja z tých zvierat žijem, potrebujem, aby tá koža bola kvalitná, nemôžem si dovoliť, aby sa tie zvieratá mali zle,“ dodáva Martin. Obaja muži očakávajú, že tlak zo strany ochrancov zvierat bude silnieť. Vzdať sa ale nemienia. „Pôjdeme za veterinárom a požiadam o stály veterinárny dozor,“ tvrdí Martin. Kedy to však bude, neuviedol. Podľa neho to však bude v priebehu najbližších dní.

Aktivistka Alexandra Demetrianová z OZ Humánny pokrok je k tomu skeptická. ,,Norky americké tam majú dosť problematické podmienky. Je to samotárske zviera a tieto stiesnené podmienky im veľmi škodia. Môže dochádzať až k vzájomnému kanibalizmu,“ vysvetľuje Demetrianová.

V kožušinovom priemysle sú populárne norky, líšky, ale aj činčily. Aby sa ich kožušina zachovala v čo najlepšej kvalite, zvieratá zabíjajú plynom, elektrickým prúdom tyčou cez konečník, alebo im jednoducho zlomia väzy. Na výrobu jedného kožuchu je napríklad potrebná kožušina z viac ako 60-ich norkov.

Krv, smrad a kvílenie: Aj TAKTO sa podniká na kožušinovej farme pri Martine!