O manžela a otca ich dvoch malých dcér prišla v deň jeho narodenín: Bolestivé slová vdovy!

Smrť štyroch ľudí, ktorí zomreli pri páde diaľničného mosta v Kurimanoch na Spiši v piatok 2. novembra 2012 popoludní stále nie je potrestaná. Polícia v prípade obvinila iba nemeckú statičku Sabine z prečinu všeobecného ohrozenia. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi ju po rokoch oslobodil v utorok (19. 3. 2022) spod obžaloby.

Sudkyňa pri odôvodňovaní verdiktu uviedla, že ani pri rozsiahlom dokazovaní nebolo obžalovanej preukázané to, že ako statička nesprávne naprojektovala nosnú konštrukciu na osi sedem a osem. A preto most spadol. Dva znalecké posudky ukazovali na jej vinu, tri zas naopak. Ona sa cez obhajcu bránila tým, že pri výpočte nepochybila a za tragédiu môže nedostatočná statika podložia, lenže ona za ňu nezodpovedala. Podľa sudkyne je statika konštrukcie rovnako dôležitá ako statika podložia: “A preto bolo potrebné skúmať všetko ako jeden celok.” Prokurátor zahlásil ihneď odvolanie, preto rozsudok nie je právoplatný.

Nešťastie sa stalo počas liatia betónu. Podperná konštrukcia mosta pri Kurimanoch (okres Levoča) nevydržala tlak a stavba sa zrútila. Pri tragédii zomreli štyria ľudia, medzi nimi aj otec vtedy dvoch malých dcér Martin Pažin (†31). Jeho vdova Lucia (42) prestáva veriť v spravodlivosť. Medzitým je dve malé dievčatká vyrástli v dospelé tínedžerky a čoraz viac si uvedomujú tragédiu, ktorá ich postihla. A aj nespravodlivosť, ktorá ju sprevádza!

V  osudný deň Lucia a jej rodina nesledovali televíziu ani nepočúvali rádio. „Hrali sme sa s dievčatami, išli do kostola a čakali ho aj s darčekom. Potom volal manželov brat a pýtal sa, kde robí Maťo a či vieme, že sa zrútil most. Ihneď sme mu telefonovali, ale už to nebral,“ vravela nám krátko po nešťastí stará mama dvoch malých polosirôt.

Vdova Lucia sa od bolesti zadúšala plačom a utešoval ju iba pohľad na dve malé dcérky, v tom čase iba 8-ročnú Viktóriu a 9-ročnú Alexandru. Deň po tragédii už vedeli, že ich ocko je v nebi, napriek tomu mu kreslili obrázky ich rodiny, kde Martin nechýbal. Na jednu z kresieb napísali prosbu: „Mami, už neplač.“ Vtedy si Lucia uvedomila, že svoj smútok musí pred nimi skrývať. 

Dievčatká si pre svoj vek nevedeli naplno uvedomiť to, že sa ich ocko už nikdy nevráti a pri každom zazvonení na dvere domu zvýskli od radosti, že ich milovaný tato prišiel. Lenže dnes to už plne chápu a čoraz viac pociťujú bolesť z jeho straty. Dnes si to viac uvedomujú, je to pre nich psychicky teraz ťažšie. Mnohé veci si uvedomujú inak ako vtedy. Teraz už vnímajú, že ako dobre nám mohlo byť, keby tu bol. Aj to, že by sa nám žilo ľahšie a aký plnohodnotný život by sme mali, keby sme boli kompletná rodina. Lebo bez neho je to veľmi ťažké,” vravela nám vdova.

Martin v ten deň ani nemal byť v práci, mal narodeniny, ktoré chceli osláviť. Boli rovesníci. Jej bolesť je o to horšia, že na každé jeho narodeniny sa jej pred očami premietnu kruté chvíle, ktoré zažila, keď je oznámili najhoršiu správu jej života. "Prešlo už toľko rokov a nikde sa to nepohlo. Nemám na to slov. Dalo sa to čakať, že to takto dopadne. Ale som veľmi sklamaná. Veď je jasné, že niekto pochybil,” povedala po vyhlásení rozsudku.

Súdy Luciu sklamali ju aj tým, že v prípade štyroch rodín s ich nárokmi na odškodné pre nemajetkovú ujmu zakaždým rozhodli inak. V prípade štyroch identických súdy vydali štyria sudcovia rôzne závery. O nároku Lucie ani nerozhodovali, pretože nemala z čoho zaplatiť súdny poplatok vo výške 5-tisíc eur. Pritom pri jednej rodine súd od jeho zaplatenia úplne upustil, pri dvoch ho znížil, no v prípade Lucie a jej dcér rozhodol, že sú povinné zaplatiť súdny poplatok v plnej výške. "Je to hrozne nespravodlivé. Práve ja, ktorá som zostala sama s dvomi maloletými deťmi, som mala zaplatiť takú veľkú sumu. Vtedy som na to nemala,” plakala z toľkej neprávosti.

Štát vyplatil rodinám odškodné, po prepočte na roky, odkedy dievčatá Pažinové nemajú otca a manžela, to vychádza na pár eur. Lucia dostávala po zverejnení odškodného od štátu výhražné listy plné urážok: “Ja by som každý jeden cent z tých peňazí vymenila za manželov život. Žiadnymi peniazmi sa tá bolestivá strata nedá nahradiť. Ja som musela sama vychovávať dve malé deti, ktorým otec chýbal. Tak ako mne manžel. Ani roky nezahojili rany a tá hrozná bolesť sa nezmenšila, iba sme sa naučili s tým žiť,” uviedla.  

Experti na mostné stavby poukazovali na to, že pri stavbe mosta Kurimany sa šetrilo tam, kde sa nemalo. Pritom pridanie pár oceľových spojok na zlepšenie stability skruže, by v tom čase stálo približne 10-tisíc eur.  Pri celkovej sume 322-tisíc eur za celú podpornú konštrukciu išlo o zanedbateľnú sumu. Most stavalo konzorcium Váhostav a česká firma Bögl a Krýsl, ktorej dodávateľom bol prešovský Semos a tam bol zamestnaný nebohý Martin Pažin.  Dva roky po nehode pri Kurimanoch však spadol most českej firme aj vo Vilémove v Čechách, kde prišli o život tiež štyria robotníci.