Branislava Adamča pred rokmi odsúdili súdy za vraždu banskobystrického podnikateľa Mariána Karcela (†30) z roku 2000. Objednávateľ brutálnej popravy bol bývalý bos podsvetia Mikuláš Černák (57), ktorému aj za tento skutok vymerali doživotie a sedí v najprísnejšie stráženej base už 26 rokov. ESĽP Adamčovi pred rokmi povolil obnovu konania. V marci 2024 ho však v obnovenom procese banskobystrický súd znova, zatiaľ neprávoplatne, uznal vinným. Prokurátor žiada pre neho doživotie. Obvinený po celý čas tvrdí, že s touto vraždou nemá nič spoločné: “Obžaloba je krivá, falošná a nepravdivá."

Za vraždu Karcela sú roky obvinení aj Černákov bývalý obhajca Daniel Maukš a exšvagor Jozef Matula. Súd s nimi sa však na prešovskom okresnom súde vlečie roky. Raz má zdravotné problémy jeden, potom druhý. Viac čítajte TU >>>

Bývalý šéf zemplínskej zločineckej skupiny Branislav Adamčo dostal doživotie aj za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, vyberanie výpalného za pneuservis a za vozenie nafty z Ukrajiny, zapálenie dvoch erotických salónov, uloženie nefunkčného nástražného výbušného systému, ktoré malo slúžiť na skompromitovanie policajta, nedovolené ozbrojovanie a vraždy. Neskôr mu súd trest zmiernili na 24 rokov.

Okrem Karcela mu do trestu zarátali aj vraždu Arpáda Nistora, ktorého v máji 2014 uniesli zo záložne vo Veľkých Kapušanoch. Spútali ho a zabalili do plachty, potom ho odviezli do maštale roľníckeho družstva v obci Stretava. Adamčo ho brutálnym spôsobom zaškrtil ťažným lanom. Mŕtveho vyzliekli a hodili do vopred vykopanej jamy. Na svedomí má, podľa prokuratúry, aj dvojnásobnú vraždy ženy a dieťaťa v Moste pri Bratislave.

B. Adamčo, označovaný aj ako nájomný vrah mafie, sa sťažoval na ESĽP na viaceré  porušenia v spomínanom procese vraždy M. Karcela. Prvý raz mu v Štrasburgu dali za pravdu v roku 2019 v niektorých veciach. Neboli  mu doručené všetky vyjadrenia prokurátora k jeho odvolaniu i dovolaniu, v dôsledku čoho bol zbavený možnosti reagovať na ne. Tým bolo popreté jeho právo na spravodlivé konanie.

Úspech na ESĽP zaznamenal B. Adamčo aj v roku 2021. Sťažoval sa na neprimeranú dĺžku trestného konania v trestnej veci vraždy malého dieťaťa a ženy v Moste pri Bratislave vedeného proti nim na Okresnom súde Bratislava I. "Posudzované obdobie trvalo viac ako 13 rokov pred prvostupňovým súdom. ESĽP skonštatoval porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote," uviedlo ministerstvo spravodlivosti na svojej stránke.   

ESĽP nedávno vyhlásil rozsudok v prípade B. Adamčo proti Slovenskej republike. Zaoberal sa jeho ďalšími troma sťažnosťami na podmienky v base. Namietal systematické dôkladné osobné prehliadky, kontrolu jeho dokumentov - korešpondencie s advokátmi a teda nerešpektovanie jeho súkromného života. A sťažoval sa aj na nevhodné zaobchádzanie pri používaní toalety počas prestávky na súdnom pojednávaní 22. júla 2021, lebo mal vtedy spútané ruky a nemohol pre to použiť toaletu.

"ESĽP konštatoval, že vykonávanie dôkladných prehliadok v prípade sťažovateľa predstavovalo ponižujúce zaobchádzanie, čím došlo k porušeniu práva na ochranu pred zlým zaobchádzaním podľa článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. K vykonávaniu dôkladných osobných prehliadok ESĽP uviedol, že neprehliada závažnosť a povahu trestných činov, za ktoré je sťažovateľ odsúdený, treba ich však posudzovať v súvislosti s jeho ďalším správaním vo väzení,” informovala Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR.

ESĽP Adamčovi uznal, že bol počas dlhého obdobia napriek iným bezpečnostným opatreniam pravidelne podrobovaný dôkladným osobným prehliadkam, pričom neexistovali presvedčivé bezpečnostné dôvody. Podľa strassburgského súdu bolo porušené aj jeho právo na rešpektovanie súkromného života, keďže kontrola jeho dokumentov počas stretnutí s advokátmi nebola nevyhnutná, čo viedlo k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru.

K jeho tvrdeniam o nemožnosti použiť toaletu počas súdneho procesu ESĽP nezistil zlé zaobchádzanie. Nebola voči nemu použitá sila a ani neboli zistené zdravotné problémy. Opatrenie, aj keď nebolo ideálne, malo podľa ESĽP bezpečnostný účel a neviedlo k poníženiu alebo spôsobeniu fyzických či psychických následkov.

Sťažovateľovi priznal európsky súd ako náhradu nemajetkovej ujmy 20 000 eur a ďalších 3 500 eur na pokrytie nákladov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.