Zvrat v prípade "slovenského Fritzla": Lukáša z Kendíc oslobodili! Išlo o pomstu zo žiarlivosti

Začiatkom roka vzal Lukáša prešovský krajský súd do väzby pre obvinenie zo zločinu obmedzovania osobnej slobody. Polícia ho obvinila po tom, ako ju vlani na Štedrý deň zalarmovala Elena (16) z rómskej osady v Ostrovanoch (okres Sabinov).

Tvrdila, že ju proti jej vôli zamykal v kôlni pri rodinnom dome, kde býval s rodinou. Diať sa to malo v období od 30. októbra do 24. decembra. "Nemala prístup ani k základným hygienickým zariadeniam, išlo o žiačku 9. ročníka základnej školy, ktorá sa mala podrobovať psychiatrickej liečbe,” čítala na prvom pojednávaní prokurátorka Miriam Timková z obžaloby. Hrozilo mu 8-ročné väzenie.

Prokurátorka dodala, že medzi poškodenou a obžalovaným bolo silné citové puto a chcel vzťah ďalej udržiavať. Cez noc ju v spomínanej budove opakovane cez noc zamykal: “Skrýval ju pred manželkou, ukrýval ju, obmedzoval ju v pohybe. Von mohla ísť len vtedy, keď ho poprosila. Nemal zábrany ani voči fyzickým útokom smerom k maloletej."

Kupovať jej mal veci a manipulovať ju. Udala ho potom, keď sa s ním nemohla skontaktovať, lebo jej nedvíhal telefón. Preto zavolala kamarátovi a následne políciu. Tá ho v prvý sviatok vianočný zadržala a doteraz bol vo väzbe.

Obhajca Lukáš Polák namietal chyby vo vyšetrovaní a poukázal na fakt, že výsluch maloletej bol vykonaný "v hrubom rozpore” so zákonom. Vyšetrovateľ ju vypočúval v skorých ranných hodinách okolo štvrtej. A bez prítomnosti psychológa, ktorý by prispel k správnemu vedeniu výsluchu.

Podľa obhajcu nebol zabezpečený žiaden dôkaz, že by jeho klient spáchal trestný čin. Totiž, v miestnosti, kde bolo dievča dobrovoľne, s vedomím a súhlasom jej matky, bolo okno a dvere z lepenky a teda sa odtiaľ mohla dostať. Navyše, mala k dispozícii mobil a pomoc si mohla privolať kedykoľvek.

Elenina mama nám potvrdila, že s obžalovaným odišla jej dcéra s jej vedomím. Hoci sa jej to nepáčilo, súhlasila s tým: “Nedala si povedať. Neposlúchala mňa, ani môjho muža. Preto som ju opakovane dala liečiť na psychiatrii.” Podobne vypovedala aj pred sudcom.

Sudca Juraj Fujerik vylúčil z pojednávania verejnosť, no rozsudok oznámil verejne. Keď vyhlásil oslobodzujúci verdikt, Lukáš sa pozrel na svoju mamu a manželku, ktoré boli prítomné v pojednávacej sieni a usmial sa. Vzápätí mu ťahalo kútiky úst do plaču. No premohol sa.

Ale emócie ním lomcovali. Nervózne si strhol oranžovú pásku, ktorú nosia väznení obžalovaní a hodil ju na stôl. To sa mu málilo, chytil ju znovu do rúk a hodil ju pod stôl. V tom ho sudca napomenul, keďže toto všetko sa dialo pri odôvodňovaní rozsudku: “Upokojte sa pán obžalovaný!"

Podľa samosudcu sa nepodarilo dokázať skutok. "Uznať vinným možno v demokratickom štáte len vtedy, ak všetky dôkazy tvoria nepretržitú reťaz vedúcu k záveru, že obžalovaný skutok spáchal.”

Dodal, že nepochybne vyšlo najavo, že poškodená a obžalovaný mali vzťah a intímny pomer. A bol dobrovoľný. Maloletá mala v tom čase už 16 rokov, navštevovala hospodársku budovu pri dome obžalovaného, ktorý ju využíval ako podnikateľ v stolárstve. Pravidelne ju vozieval do školy.

Hlavnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, bolo, či jej bránil v osobnej slobode. "Ani jeden svedok to nepotvrdil. Nikto neuvádzal, že by sa poškodená sťažovala, že ju bije, zamyká, nedáva jej jesť. Pravidelne chodila do školy, matka vedela o vzťahu a súhlasila s tým, hoci sa jej to nepáčilo.”

Podľa sudcu J. Fujerika tu došlo k zlyhaniu rodičov i štátnych orgánov: “Pýtam sa, prečo nie sú rodičia stíhaní za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. A kde bola sociálka?” Dodal, že poškodená bola podľa znaleckého posudku náladová, psychologička u nej potvrdila pubertálne znaky, egocentrizmus, dominanciu. “Takto sa nespráva obeť zločineckého správania,” hodnotil sudca s tým, že aj správa zo školy potvrdzuje jej dochádzku i to, že vymeškané hodiny mala ospravedlnené od rodičov. A mala k dispozícii v uvedenom čase aj mobil. No a podľa výpisov hovorov často komunikovala s príbuznými, chodila na nákupy do Prešova.

K spáchaniu trestného činu by došlo vtedy, ak by bolo preukázané, že chcela odísť a nedovolil jej: “Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by bola zamknutá proti svojej vôli.” Počas Štedrého dňa bola v kôlni zamknutá, ale s tým, že obžalovaný po večeri k nej príde.

Poriadne však samosudca skritizoval dozorového prokurátora, pretože Elenu vypočúvala polícia o štvrtej hodine ráno, bez prítomnosti rodičov. A to je porušenie medzinárodného Dohovoru o právach dieťaťa: "Ako ochranca ľudských práv takéto niečo neakceptujem ani u dospelých. Odhliadnuc od toho, pani prokurátorka, že tá zápisnica nie je podpísaná nikým!"

Fujerik dodal, že psychiatrička potvrdila, že Elena je na Lukáša doteraz nahnevaná za to, že sa nerozviedol a že žiarlila na jeho manželku a vydierala ho hrozbou samovraždy: “Sú to ľudsky zrozumiteľne pocity, ktoré ju viedli k zveličovaniu. Založiť vinu len na tomto dôkaze (výpovedi poškodenej - pozn. red.) je v rozpore s trestným poriadkom. Skôr sa javí, že poškodená manipulovala s obžalovaným.” Pri týchto slovách Lukáš intenzívne kýval hlavou na znak súhlasu.

Sudca nakoniec dodal, že všetko trestné je nemorálne, ale nie všetko, čo je nemorálne, je aj trestné: "Manipuloval s jej citmi. Toto sa deje v mnohých domácnostiach, ale nie je to trestný čin.” Lukáša prikázal ihneď prepustiť z väzby. Prokurátorka zahlásila podanie odvolania.

Obžalovaný vyšiel z pojednávacej sieni ako slobodný človek zavesený do svojej manželky Zuzany. Na otázku, či sa nechce k procesu vyjadriť, uviedol s krikom: “Nechcem, vy ku..y vyj..é!” Tíšili ho mama a manželka. Keď vyšiel zo vstupných dverí budovy súdu, dvihol nad hlavu obe ruky a vykríkol: “Sloboda!” Chytil za ruky svoju manželku a rýchlym krokom sa vybrali domov.