ĽUBICA A JOZEF, ktorí pomáhali ľuďom, sami POTREBUJÚ POMOC: DOPLATILI NA ZLOBU ľudských HYEN

Rodičovský dom svokrovcov zručný domáci pán postupne aj s pomocou kamarátov rokmi zrekonštruoval a rovnako sa staral aj o rozsiahlu záhradu, ktorá bola, a aj v súčasnosti je, skutočnou pastvou pre oči. V ostatnom čase pozornosť rodiny bola upriamená na prípravy svadby ich jediného syna Matúša, ktorý sa bude v auguste ženiť. O tom, že by mali riešiť niečo také hrozné, nikomu z nich nenapadlo.

Jozef bol 24. apríla v službe a manželka Ľubica v nemocnici, kde podstupovala operáciu chrbtice, syn ako lekár spolu so snúbenicou pracujú a žijú v Poprade. "Náš dom bol úplne prázdny. Keď mi o pol tretej ráno zazvonil telefón a videl som, že mi volá sused, tušil som, že to nebude nič dobré. Neviem ani prečo, ale akosi podvedome mi napadlo, že nám horí dom. Neviem to ani pomenovať, či to bola intuícia, zlé tušenie alebo možno profesionálny „ciťák“. Okamžite som sa ponáhľal domov s tým, že to bude „len“ nejaké zahorenie. Keď som po chvíľke videl z veľkej diaľky osvetlené Henckovce, vedel som, že ide o požiar obrovského rozsahu. Na dvore bolo päť hasičských áut a množstvo príslušníkov. Pridal som sa k nim a hasil vlastný dom,“ rozpráva Jozef so slzami v očiach.

Keď už bol požiar zlikvidovaný a kolegovia sa s ním rozlúčili so slovami, aby sa držal a priali mu veľa síl, ale aj šťastia, ostal na zhorenisku sám len so svojimi myšlienkami. "Uvedomil som si bezmocnosť, že síce mám dom, ale som bezdomovec, keďže je neobývateľný, a zároveň aj to, že už nikdy nebude taký, ako bol. Moja Ľubica sa z nemocnice nemá kam vrátiť a syn rovnako. Je hrozné, že celý život som drel, po službe som robil na dome a investovali sme s manželkou do neho svoj voľný čas, ale aj peniaze, ktoré sme zarobili, dokonca aj moje odchodné zo štátnej služby, keďže teraz som podnikovým hasičom a privyrábam si tak k výsluhovému dôchodku, a zrazu nemáte nič,“ povzdychne si zlomený Henckovčan

Viac fotografií nájdete v galérii >>>

Dodáva, že zisťovateľ požiaru, ktorý prišiel na miesto, jednoznačne potvrdil, že požiar bol úmyselne založený. „Vošli do domu cez okno na prízemí, otvorili dvere a vyšli na poschodie, kde zamierili do synovej izby, odkiaľ ukradli jeho zbrane určené na športovú streľbu, zobrali aj trezor zo skrine, v ktorom boli cennosti, synove celoživotné úspory (vybral si ich kvôli svadbe), ale aj dve krátke zbrane (pištole). Okrem toho ukradli hotovosť, ktorú sme s manželkou len krátko pred požiarom vybrali z banky, keďže ženíme syna a postupne sa stále niečo prikupovalo," spomenie, čo všetko sa zlodejom prilepilo na prsty, dokonca manželke ukradli obrúčku a prsteň, ktoré nechcela brať so sebou do nemocnice, tak ich nechala doma.

Jozef sa nemôže zbaviť myšlienky, že išlo o čistý tip a krádež na objednávku. "Hoci v dome už boli nejaké „zásoby“ alkoholu, synova veľká zbierka vzácnych nožov, nezmizlo z toho vôbec nič. Podľa mňa mali presne určené, čo majú zobrať a zmiznúť. Až ma desí, keď si predstavím, že plán so zoznamom vecí im mohol dať niekto, koho s manželkou poznáme. Tá naša hotovosť to bol len „bonus“, s ktorým možno nepočítali, len ho tušili, keďže indíciou pre nich mohla byť Matúšova svadba,“ neskrýva sklamanie z počínania ľudí, ktorí zničili a ukradli to, o čo sa žiadnym spôsobom nezaslúžili.

Čítajte TU o tom, čo sa dialo pred desivou udalosťou. Hlasujte v našej ankete! >>>

To, že zloba alebo závisť boli veľké, svedčí aj to, že zločincom nestačilo, že dom vykradli, ale ešte aj interiér poliali horľavinou a zapálili. "Zisťovateľ mi počas vyšetrovania povedal, že je dosť možné, že keď chodili po dome, už v tom čase dom horel.“ Jediné, čo pána Kušniera utešuje, je, že sa nikomu z najbližších nič nestalo, lebo len potom by to bola tragédia. Pýtame sa, či rozmýšľal o prípadných nepriateľoch alebo sporoch s niekým. „Toto mi napadlo okamžite, keď mi zavolal sused, neskôr sme to preberali s manželkou, ale na nič sme neprišli. Ktovie, možno niekoho nevyrovnaného zožierala závisť, hoci neviem prečo, lebo dom, ktorý svokrovci postavili v roku 1964 a v ktorom sme so starkými ešte donedávna žili spolu (pominuli sa len nedávno – poznámka redakcie), sme si svojpomocne zrekonštruovali. Nikto nám nič nedal zadarmo. Je za tým práca našich rúk a poctivo zarobené peniaze.“

Chceli sme vedieť, či si s odstupom času neuvedomil, že sa dialo okolo domu niečo podozrivé, čomu vtedy nepripisovali veľkú váhu. „Nie, vôbec, akurát po požiari mi povedali susedia, že niekoľko dní pred ním otrávil niekto psov susedom z jednej i druhej strany nášho domu. Alebo raz, keď som sa vrátil zo služby, mi pani, ktorá býva neďaleko nás, povedala, či som v noci nevedel spať, že som s baterkou chodil po záhrade. Čo, samozrejme, nebola pravda," uvedie podivné okolnosti.

Vyšlo mu z toho, že zlodeji a zároveň podpaľači si už dávno pred záťahom pripravovali terén. "Zistiť si, kedy mám službu, nebolo ťažké, keďže sa pravidelne opakuje a to, že manželka je v nemocnici, bolo známe. Informáciu o tom, že obvodná lekárka nebude ordinovať pre operáciu, hlásili v Obecnom úrade v Slavošovciach i v Gemerskej Polome,“ spomenie to, čo zrejme čvarge napomohlo zrealizovať ich úmysel.

Nešťastím manželov je, že dom nemali poistený. "Stále sme niečo prerábali, rekonštruovali a takú nehnuteľnosť vám nikto nepoistí. Už to vyzeralo celkom nádejne, že poistku vybavíme a zrazu sa stalo toto," povie ťažko skúšaný muž, ktorý poznamená, že na takýto prípad sa v ich okolí nikto nepamätá. „To, žeby niekomu vykradli dom a potom ho ešte aj podpálili, sa tu ešte nestalo,“ uzavrel Jozef, ktorý je momentálne sám doma, keďže manželka je po operácii chrbtice stále hospitalizovaná. Ich domovom je momentálne izba v istom penzióne v Betliari, ktorú grátis ponúkla jeho majiteľka nešťastnej dvojici.

Vyjadrite svoj názor v komentároch pod článkom >>>

Prečítajte si tiež: