Len PRE SILNÉ POVAHY! 4 najbrutálnejší vrahovia partnerov: A sú medzi nimi aj ženy!

Ak sa do dá tak povedať, doslova legendou je Irena Čubírková. Narodila sa v roku 1923 v slovenskom Vradišti. Už v detstve jej zomrela mama a otec, alkoholik, ju dal do sirotinca. Počas druhej svetovej vojny ju ako dievča poslali do pracovného tábora v Nemecku. Tam sa zoznámila s Janom Čubírkom. Mala sedemnásť, keď sa zaňho vydala. Porodila mu deti a po vojne sa usadili v českom Trutnove.

Lenže Čubírkovej sa manželský život rýchlo zunoval. Muža podvádzala so susedom Václavom Bernartom. Keď jej na to manžel prišiel, rozhodla sa, že ho zabije. Chcela ho otráviť liekom Fluocit na ženské problémy, no ten naňho neúčinkoval.

Tak pritvrdila. Manželovi do alkoholu zamiešala 10. októbra 1951 lieky na spanie. Potom zavolala suseda a milenca Bernarta, ktorý Čubírkovi rozbil hlavu. Mŕtveho odvliekli pod schody, kde naňho Čubírková zhodila kachle. Privolaná polícia konštatovala smrť nešťastnou náhodou.

Bernart sa k Čubírkovej nasťahoval, no tá ho vyhnala. A odsťahovala sa na Slovensko s novým druhom Ambrózom Ščepkom. Bývali na majeri Políčko v obci Boleráz. Lenže bol alkoholik a údajne k nej bol často hrubý. 

Keď Ščepka mal meniny, pil, až napokon zaspal. Čubírková ho zabila niekoľkými údermi tupou strany sekery do hlavy. Pomocou sekery, sekáčiku na mäso a noža oddelila hlavu od zvyšku tela. To vložila do pece na chlieb, aby ho spálila. Lenže na ďalší deň bol oheň vyhasnutý a telo nespálené, takže znova založila oheň. Telo druha pálila 35 hodín.

Popol vysypala na príjazdovú cestu a nespálené kosti do potoka, ďalšie zahrabala v chlieve. Od susedov si požičala nákupnú tašku, dala do nej druhovu hlavu, prikryla ju montérkami a išla na Miestny národný výbor Boleráz ohlásiť Ščepkovo zmiznutie. V Smoleniciach nasadla na vlak do Trnavy. Tam hlavu pohodila za dvere na toalete osobného vlaku, ktorý šiel do Bratislavy. 

Vyšetrovanie sa začalo 9. decembra 1964. Policajtom sa čoskoro dostala do rúk fotografia nezvestného Ščepána a hneď im bolo jasné, koho hlavu majú. Keď robili u Čubírkovej domovú prehliadku, žena bola neistá a nervózna. V dome a na pozemku našli policajti jasné dôkazy o vražde Ščepána. 

Čubírková sa priznala. Vraj Ščepku zabila, lebo sa jej vyhrážal, že ju zabije, odreže jej hlavu a hodí ju do záchoda. Vyšetrovatelia zistili, že pred 13 rokmi za podozrivých okolností zomrel jej manžel Jan Čubírek. Podrobná prehliadka jeho ostatkov preukázala, že zranenie, ktoré utrpel, nemohli spôsobiť padajúce kachle.

Čubírková sa nakoniec priznala aj k vražde manžela. Za dvojnásobnú vraždu ju ako 43-ročnú v Prahe na Pankráci 28. septembra 1966 obesili.

Štefan Svitek je posledný vrah, ktorý dostal v roku 1989, teda ešte v bývalom Česko-Slovensku, trest smrti.

V noci z 30. na 31. októbra 1987, keď sa vrátil opitý z krčmy, zabil šestnástimi ranami sekerou do hlavy tehotnú manželku Máriu. Potom zavraždil aj dcérky Annu a Elenu, ktoré mali iba 4 a 6 rokov. „Všetky telá rozštvrtil a niekoľkokrát sa nad nimi ukojil. Manželku vyzliekol, sekerou a nožom jej otvoril hrudník a brucho. Odrezal jej oba prsníky a vnútornosti porozhadzoval okolo seba," píše stránka kriminalistika.eu.

"Ešte žijúci plod rozrezal žiletkou a vybral z neho vnútornosti. Dcéry už mŕtve pohlavne zneužil a vypitval," opísali vyšetrovatelia zverské krutosti. Keď vošli do domu v Brezne, niektorí hororový pohľad  nevydržali a povracali sa. 

Súd uznal Sviteka, ktorého už ako chlapca vzrušoval sex so zvieratami, za vinného z obzvlášť brutálnej trojnásobnej vraždy. Beštiálny vrah s podpriemerným IQ navrhol, že si odstráni genitálie aj časť mozgu, ak by ho to uchránilo pred najtvrdším trestom. Obesili ho 8. júna 1989. 

Anna Dudášová mimoriadne brutálne zavraždila manžela v Košiciach v roku 1981. Keď sa Ján v jeden februárovi deň vrátil z nočnej zmeny, manželka ho pri holení dobila v kúpeľni železnou rúrkou. Telo vypitvala, zbavila vnútorností a zozrezala na šesť častí. Vo veľkých kufroch ich postupne previezla do rodného Kašova pri Trebišove.

Ostatky vyhodila v dedine pod most, kde ich objavil desaťročný Miroslav. Keď vyšetrovateľov stopy priviedli k Anne Dudášovej, zo súdnych archívov zistili, že ju už raz podmienečne odsúdili za napadnutie manžela. Vtedajší komunistický prezident Gustáv Husák jej udelil amnestiu.

K vražde manžela sa Dudášová nikdy nepriznala, ale súd ju i tak poslal do väzenia na 15 rokov. Po jedenástich rokoch ju za dobré správanie prepustili. Dožila v dedinke Kašov. Ľudia sa s ňou však nerozprávali. Keď vošla do obchodu, odvrátili sa od nej a tvárili sa, že ju nevidia.

V tomto prípade ľudia skôr ľutujú páchateľku, ako obeť. Ružena z Čiernej Vody pri Bratislave a Miroslav sa brali z veľkej lásky. Narodili sa im tri deti, lenže potom prišli muky.

Ruženu večne opitý manžel denne bil, škrtil, topil vo vani a upodozrieval z nevery. Občas sa za brutalitu ospravedlnil, ale o pár týždňov sa hrôzy začali odznova.

V augustovú noc roku 1983, kedy mala Ružena meniny, sa Miroslav vrátil v noci domov opitý a zmlátil ju. Potom chcel, aby mu umyla vlasy. Keď ju opäť urážal, vzala mlynček na mäso a udrela ho. „Tiekla mu krv z hlavy aj z úst, začal chrčať. Tak som mu dala na ústa plienku, až kým chrčať neprestal,“ opísala svoj čin vtedy 31-ročná žena. 

Ružena chcela manžela zakopať v záhrade, ale bol ťažký, nevedala ním pohnúť. Vzala detskú pílku a odrezala mu hlavu, potom lakte. „Keď sa kosti nedali prerezať, tak som ich lámala na okraji vane,“ vypovedala Ružena. Muža rozrezala na menšie kusy, ktoré zabalila do novín. 

Nasledujúci deň porozhadzovala kusy tela do polí a kríkov v bratislavskej Rači a Vrakuni. Hlavu zakopala pri dome, niektoré časti tela natlačila do hliníkových kanvíc na mlieko a nechala stáť v záhrade.

Osudným sa jej stali noviny, do ktorých zabalila neskôr objavené časti tela. Zemědelské noviny totiž odoberali v dedine len dve rodiny a na novinách bolo vraj aj meno zavraždeného.

Krajský súd v Bratislave odsúdil Ruženu za vraždu na trinásť rokov. Poľahčujúcou okolnosťou bolo, že sa priznala, čin oľutovala a ochotne spolupracovala s políciou.