Zradili Gašpara, Lučanského, Jankovskú! Môže ich svedomie dohnať až k samovražde?

Čo môže stať za takýmto radikálnym krokom? Zlé svedomie? Zúfalstvo? Choroba? Strach?

Renomovaná psychiatrička Danica Caisová nevie jednoznačne odpovedať. Ani to, či všetkých, ktorí udali niekdajších priateľov, kolegov a spolupracovníkov hryzie svedomie.

Nateraz nie je jasné, čo viedlo Františka Böhma k zúfalému činu. "Bol by som veľmi nerád, ak by sa v súvislosti s touto udalosťou šírili rôzne konšpirácie a špekulácie. V žiadnom prípade sa nejedná o vraždu, ale podľa doterajších informácií F. B. spôsobil svojej manželke neúmyselné strelné zranenie a následne sa sám zastrelil. Ženu so zraneniami previezli do jednej z bratislavských nemocníc. F.B. zraneniu na mieste podľahol. Vyšetrovanie je vedené na krajskom riaditeľstve v Bratislave, viac podrobností zatiaľ nie je možné zverejniť," napísal včera na sociálnej sieti policajný prezident Peter Kovařík.

Prečítajte si tiež:

Doktorka Caisová zdôrazňuje, že síce do hlavy nikomu nevidí, ale verí, že aspoň niektorý z udavačov má bezsenné noci. „Novodobé kajúcnictvo nemá nič spoločné s kontextom toho biblického, dnes hovoríme skôr o vyvinení,“ hovorí odborníčka.

Vzápätí Caisová dodáva, že ak si niekto myslí, že sa v kajúcnikovi naraz prebudil hypertrofovaný (zväčšujúci sa – pozn. red.) pocit spravodlivosti, lebo sa to prieči jeho zásadám, mýli sa. „V danom prípade to zaváňa účelovosťou a vtedy je to podozrivé, lebo dá sa za tým vidieť  jediný motív a to vlastný prospech,“ konštatuje odborníčka.

Okamžite sa núka otázka, či títo ľudia nežijú zvyšok života v strachu pred pomstou. „Udavač s niečím takým musí jednoducho rátať. Pomstychtivosť je silná motivácia a v človeku pretrváva. História pozná prípady, že odsúdený sa dostal na slobodu po mnohých desiatkach rokoch a pomstil sa tomu, kto ho dostal za mreže alebo jeho rodine. Všetko záleží od povahy odsudeného. Niekedy plynúci čas otupí pocit krivdy, ale občas ani desiatky rokov nič nezmenia a chuť na pomstu ostáva,“ hovorí psychiatrička.

Podľa názoru Caisovej, ak si niekto myslí, že kajúcnik po tom, čo na niekoho nabonzoval, funguje zvyšok života na liekoch, mýli sa.„Päťdesiate roky boli plné udavačov. Aj teraz je napätá doba, je mnoho tých, ktorí potrebujú zachrániť nielen seba, ale aj svoje rodiny. Musím  povedať, že vo svojej praxi som sa ešte nikdy nestretla s pacientom, ktorý by povedal, že skončil v mojej ambulancii a potrebuje lieky preto, že sa zožiera, lebo niekoho udal.“

Zároveň hovorí, že ľudia sa s tým, čo urobili, nechvália a ani neskôr o tom nerozprávajú. "Majú rôzne vysvetlenia prečo to museli urobiť. Sami si to zdôvodnia tak, ako to chcú počuť. Keby sa mi aj zdôverili, ja ich môžem vypočuť, poľutovať, ponúknuť liečbu, ale rozhrešenie, ktoré možno niektorí očakávajú, odo mňa nedostanú, to im môže dať len farár,“ uzavrela Danica Caisová.

Bezpečnostný expert a spisovateľ Matej Snopko (57) si myslí o novodobých udavačoch – kajúcnikoch svoje, hoci …! „Židovská múdrosť hovorí, aby sme neodsudzovali človeka pokiaľ aspoň tri dni nechodíme v jeho topánkach. V prípade kajúcnikov platí: kým si nejaký čas neposedíme vo vyšetrovacej väzbe," poznamená. Zdôrazňuje, že na človeka, ktorý sa ocitol za mrežami, pôsobí toto prostredie veľmi deprimujúco. Nevie sa s tým vyrovnať. "Spočiatku si možno nahovára, že bude mlčať. Čas však uteká, stres sa zvyšuje a naraz prídu ponuky na zmiernenie trestu, čo však samozrejme, nie je zadarmo. Vtedy si tá osoba začne prepočítavať roky a jazyk sa jej rozviaže,“ hovorí bývalý kriminalista. 

Podľa jeho slov, aj keď niekto ide do basy ako člen organizovanej skupiny s myšlienkou, že tam budú bojovať za seba navzájom, po niekoľkomesačnom pobyte vo vyšetrovačke názor zmení, a v tomto, pre každého novom svete, začína kopať každý za seba!

A ako je to s (ne)pravdivosťou výpovedí kajúcnikov? „Bolo by čudné, keby všetko čo hovoria bolo pravdivé. Povinnosťou orgánov činným v trestnom konaní je starostlivo preveriť ich výpovede a hľadať v nich skutočné dôkazy i (ne)poľahčujúce fakty v prospech i neprospech obvineného,“ zdôrazňuje Matej Snopko.

Prax kriminalistu ho presvedčila, že reči  o "zapredaní vlastnej matky" pre osobný prospech sú pravdivé. „Náročná situácia a pobyt vo vyšetrovacej väzbe odhalia, čo je v človeku. Kto bol udavačom, tak v takejto chvíli sa to ešte zvýrazní. Osoba s pevným charakterom zotrvá na svojom, samozrejme, pokiaľ nedôjde napríklad k náhlemu skratu,“ vysvetľuje.

Snopko vníma kajúcnictvo, v istom zmysle slova, ako biznis. „Dotknutá osoba pristúpi na dohodu bez výčitiek svedomia, hoci nálady sa menia. Raz je mu  jedno, že na niekoho nabonzoval, potom ľutuje čo spravil, ale nakoniec si to vie perfektne zdôvodniť, prečo to urobil a stotožní sa s takýmto vysvetlením," prízvukuje bývalý kriminalista. Verejnosť sa podľa neho občas domnieva, že kajúcnici v snahe vyhnúť sa pomste, dostanú ochranku. „V Amerike je to tak, v závažných prípadoch tam dokonca dôjde aj k zmene identity osoby a presťahovaniu do inej krajiny. U nás, pokiaľ viem, pridelená ochrana funguje len obmedzený čas,"  dodáva Matej Snopko.

Niekto, kto vypovedá pod vplyvom vidiny poskytnutia výhody v zmysle Trestného poriadku. Nemusí to znamenať že automaticky klame. Zväčša sa totiž ide o dôkazy získané zákonným spôsobom, vyšetrovatelia sa musia nimi zaoberať a následne ich preverovať. Vierohodnosť kajúcnikov sa tak nemusí znižovať,  ich výpovede sú po následnom vyšetrovaní preukázané získanými dôkazmi. Inštitút spolupracujúcich osôb je plne legálny a legitímny, čo viackrát už potvrdilo aj uznesenie Najvyššieho súdu. 

SYN obvineného BRHELA na bývaní nešetril! POZRITE, v akej HACIENDE žije aj s manželkou!

Nie je to ATÓMOVÁ VEDA! Kollár kritizuje otváranie škôl, ako riešenie dáva vláde "laický" návrh

Pellegrini si poriadne podal Matoviča: Za 10 mesiacov nepochopil, čo je byť premiérom!