Gymnazisti zo Spišskej Starej Vsi sa stali svedkami brutálneho besnenia svojho spolužiaka. Tretiak Samuel vo štvrtok 16. januára prišiel do školy okolo poludnia. V tom čase mal stanovený termín komisionálnych skúšok pre individuálny vzdelávací plán pre problémové správanie. No namiesto rozdávania múdrostí pri skúške rozdával smrtiace rany! Na útok sa vopred pripravil, priniesol si so sebou nôž.

Vtrhol do riaditeľne a podrezal učiteľku a zástupkyňu Mariku (†51). V besnení pokračoval v tretiackej triede na poschodí, kam vošiel počas vyučovania. Nožom zaútočil na spolužiačku a vynikajúcu študentku Alenku (†18). Tá sa snažila pred ním ujsť, na chodbe ju dohnal a bodol ju do srdca. Na útek sa dali všetci, keď videli, že Samuel vytiahol nôž a začal útočiť. Alenku bránila iba hrdinka Barborka (18), stihla sa mu uhnúť a tak ju namiesto srdca zasiahol do chrbta. Starajú sa o ňu popradskí lekári.

Obrovskú traumu a smútok zažívajú všetci, ktorí v tom čase boli v škole. Postupne si uvedomujú následky toho, čo sa stalo. Mnohí z nich nevedia spať, dýchať. Podľa psychológov bude ešte dlho trvať, kým sa z toho dostanú. Preto potrebujú odbornú pomoc, ktorú im poskytujú členovia intervenčného tímu z IPčka. Tí im sú k dispozícii od štvrtka, včera boli pri nich, keď znova nastúpili do školy. Snažia sa v nich znova nadobudnúť dojem, že škola je pre nich bezpečné miesto a nenechajú hroznému činu vziať im budúcnosť - ich vzdelávanie.

Zriadili im izbu spomienok a na stredu zavolali spišského biskupa Františka Trstenského. “Veľmi si to vážim. Bola svätá omša a moja homília - príhovor k študentom. A po skončení veľký priestor na spoločný postup so psychológmi,” povedal duchovný funkcionár po skončení stretnutia s mladými. Priniesol im aj darčeky - Evanjelium podľa Marka. “Lebo je najkratšie,” pousmial sa a vážne dodal, že je v ňom opísané utrpenie Ježiša. “Poprosil som ich, aby mali Ježiša uprostred seba, lebo aj on do stredu kladie človeka.”

Súčasťou trojice darov bol aj malý ruženec odkazujúci na modlitbu, ktorou sa dajú lepšie zvládať niektoré situácie. Tretím bola nálepka so symbolom Jubilejného roka, vyhlasuje ho pápež každých 25 rokov. “Páči sa mi jeho heslo - Pútnici nádeje. Ja som tu, aby som im priniesol znova nádej o zmysle života, o hodnotách.” Nálepku si môžu mladí nalepiť na obal svojho mobilu, má ju tam aj biskup.

Súčasťou programu bola aj beseda s ním. To najzásadnejšie, čo im chcel odkázať, je nerezignovať na dobro, silu viery a spolupatričnosti a zmysel života: “Je tu stále ešte veľa strachu z tej celej situácie, ktorá hrozným spôsobom zasiahla do života človeka. Možno aj hnevu.” Podľa neho študenti chcú, aby boli prijaté opatrenia na zabránenie podobného skutku v budúcnosti.

Silno v ňom zarezonovala sila kolektívu a to, že študenti odkázali svojim učiteľom, že sú radi, že ich majú a potrebujú ich. Podobne reagovali aj pedagógovia. “Toto je balzam, keď človek počuje, že my sa potrebujeme navzájom.”

V príbehu Barborky rezonuje jej hrdinstvo a biskup oceňuje, že je spolužiaci sú v mysliach s ňou: “Zaznelo poďakovanie za jej príklad. Chcem sa s ňou stretnúť a vyjadriť blízkosť aj vďačnosť. Aj toto je príklad. A my potrebujeme príklady dobra, nezlomnosti a nádeje.”

Študenti sa biskupa pýtali, ako on zvládal ťažké situácie. “Tie prišli aj do môjho života. Pozrite, trištvrte roka dozadu úmrtie troch dievčat v Spišskej Kapitule. Boli to aj moje dievčatá v istom zmysle, veď som kňaz. Hovoril som im, akými etapami človek prejde. Najprv to treba spracovať, že čo sa deje. Potom do druhé ako môžem pomôcť. Bolo dôležité ukázať mladým ľuďom, že aj biskup prechádza traumami, svojimi bolesťami a tiež hľadá riešenia a pomoc.”

Pri terapii na zvládanie stresu z otrasného zážitku pomáha študentom aj živý ježko Ramon. Je to jeden z nástrojov psychológov z IPčka, ktorým pomáhajú ľuďom zranených na duši. “Pre ľudí s úzkosťou, ktorí často nevedia pomenovať, čo sa im deje, nám ježkovia často pomáhajú nadviazať kontakt a stabilizovať toho človeka,” vraví šéf IPčka Marek Madro.

Vysvetlil, že ježko pichá a má veľmi citlivý čuch. Vie načítať, ako na tom ste. Má zvláštne vlastnosti - chce sa vás čo najrýchlejšie zbaviť: "Urobí pre to všetko. Najprv sa schúli do klbka. A potom keď pochopí, že vy máte strach, začne s vami svojimi nádhernými očami komunikovať. Potom vám ukáže aj svoje bruško, aby ste vedeli, že vám nechce ublížiť.” A to upokojuje človeka. Intervencia končí hladkaním ježka po pichliačoch, kedy on prestane pichať a prestane sa brániť.

Používajú to ako metaforu, lebo keď prežívame nejaké obavy, strach, niečo sa v nás deje - je prirodzené, že sa najprv bránime a picháme okolie a často aj sami seba. A ježko je príklad, ako urobiť tak, aby sme ukázali aj to iné v nás.

V izbe spomienok poslalo viacero študentov odkazy mame zavraždenej Alenky, ktorá na škole učí: “Je to pre nich citlivá vec. Chceli jej dať najavo veľa povzbudenia, že na ňu myslia a dúfajú, že sa medzi nich vráti."

Využívajú aj virtuálnu realitu na stabilizáciu emócií aj na popisovanie, čo sa deje. "Mnohí sú ešte ako keby v hmle. Aby sme dokázali to pochopiť a nastaviť metódy pomoci. Bolo to pre nich atraktívne a uvoľnilo to tlak,” uzavrel Madro.